K Laborcu prišiel na druhý pokus

V lete 2017 prestúpil vtedy 16-ročný Šimon Kozák zo Spartaka Trnava do anglického tímu FC Southampton. Talentovaný obranca, ktorý bol súčasťou mládežníckych reprezentácií Slovenska, absolvoval pol roka predtým skúšku aj v holandskom Ajaxe Amsterdam. Osvedčil sa a chceli ho pozvať na ďalšie, už dlhšie testy, aby sa predstavil aj v zápase. Už z toho však nič nebolo. Ozvali sa Angličania a Šimon Kozák podpísal trojročný kontrakt. Najprv hrával v tíme do 18 rokov, neskôr poskočil do juniorského družstva (U23). Posledný rok ho však trápili zranenia. Aj preto prikývol na ponuku Michaloviec.

Michalovce vás už ako posilu predstavili pred polrokom na začiatku letnej prípravy. Nakoniec z toho nebolo nič, a to pre zranenie. Čo sa vám stalo?

„Je to dlhý príbeh. Pred rokom v januári som si vykĺbil ľavé rameno. Tri mesiace som sa dával dokopy a po nich som si znova vykĺbil to isté rameno. To som už podstúpil prvú operáciu. Znova som sa dával niekoľko týždňov dohromady, odohral som aj pár zápasov. Deň pred odletom na Slovensko, kde som mal od leta hosťovať v Michalovciach, som sa znovu zranil a tým padol môj príchod. Pre zmenu som si vykĺbil pravé rameno a znova ma čakal operačný zákrok.”

Prezraďte, ako si dokáže futbalista trikrát za pol roka vykĺbiť rameno? Keby sa to stalo hokejistovi alebo rugbistovi, už vtedy by sa človek sa nad tým pozastavil. Ale vo futbale?! Veď futbalisti majú zranené skôr kolená a členky…

„Veď to! Je to aj trochu úsmevné. Keď som bol v kontakte s fyzioterapeutmi v akadémii FC Southampton, povedali mi, že sa ešte v živote s takým niečím nestretli. Inak, nebol som jediný. Za posledný rok tam bolo asi šesť – sedem podobných vykĺbení.”

Akadémia vykĺbených…

„Hm, naozaj neviem, čím to je. V mojom prípade mi lekár, ktorý mi operoval obe ramená, povedal, že to môže byť chronické, lebo puzdro, ktoré drží rameno, je viac otvorené a teda je väčšia pravdepodobnosť, že rameno môže vyskočiť.”

Stále máte iba 18 rokov. Nemali ste strach, že tieto tri vykĺbenia ramien v tak mladom veku môžu mať výrazný vplyv na vašu kariéru?

„Po treťom vykĺbení som si dával veľa otázok. Vyhľadal som si aj odbornú pomoc u špecialistov, s ktorými sme konzultovali môj stav. Rozprával som sa s nimi ako ďalej. Predovšetkým mi radili, aby som prestal myslieť na to, čo sa mi stalo. V hlave som si to utriasol a som znova pripravený hrávať futbal. Občas som si na to spomenul, ale v poslednom čase už na to vôbec nemyslím.”

Väčšina východniarov smeruje na západ. Málokedy sa stane, aby sa tak stalo opačne. U futbalistov to azda platí dvojnásobne. Vy ste výnimka. Prečo ste sa rozhodli pre Michalovce?

„Neriešil som geografiu. Mužstvo urobilo na mňa veľmi dobrý dojem. Najmä poslednými tromi víťazstvami a výhrou 5:0 nad Dunajskou Stredou. V klube mali o mňa záujem už v lete a som rád, že interes vytrval až do zimy. Je tu mladý tím a cítil som šancu na reštart mojej kariéry.”

Ste rodákom z Voderad, začínali ste v Spartaku Trnava, odkiaľ ste zamierili do Anglicka. V Spartaku nemali záujem o váš návrat?

„Nejaký záujem aj bol, ale rozhodol som sa pre Michalovce.”

Prišli ste na polročné hosťovanie, no michalovskí funkcionári sa netaja, že by vás mali v klube radi aj na dlhšie obdobie. Čo vy na to?

„Uvidíme. Po lete určite budeme uvažovať aj nad touto alternatívou. Všetko sa bude odvíjať od toho, ako sa mi bude dariť.”

Na stopérskom poste budete mať silnú konkurenciu. Španielska dvojica Carrillo – Soler má za sebou veľmi dobrú jeseň. Ako vnímate svoju pozíciu?

„Konkurenciu mám rád a som s ňou vyrovnaný. Budem sa snažiť urobiť maximum, aby som sa presadil.”

Prichádzate do klubu, ktorý pracuje v skromných podmienkach, no dosahuje veľmi dobré výsledky. Aké sú vaše prvé pocity?

„Som skromný chlapec, na podmienky sa nepozerám. Prišiel som pre futbal. Som tu tri dni a zatiaľ som veľmi spokojný.”

Zdroj: denník Šport

Foto: Róbert Andrejov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *