Kedy sa maródi vrátia na trávniky?

Už viac než dva mesiace chýbajú v zostave prvoligového MFK Zemplín Michalovce Gerard Dariusz Bieszczad a Stanislav Danko. Obaja naposledy zasiahli do zápasového diania ešte 14. júla v Družstevnej pri Hornáde proti košickej Lokomotíve v príprave na novú sezónu.

Poľského brankára aj slovenského tvorcu hry vyradili z hry zranenia ľavých končatín – v Dankovom prípade išlo o koleno a Bieszczadovom o rameno. Michalovská dvojica sa pomaly vracia do tréningového procesu a jej návrat na trávniky sa pomaly, ale isto blíži. Kedy budú pripravení pomôcť mužstvu, ktoré uzatvára tabuľku Fortuna ligy, v boji o dôležité body?

V tomto roku iba šesť zápasov

O čísle trinásť sa zvykne hovoriť, že je nešťastné. Potvrdiť to môže aj Stanislav Danko, ktorý v 13. minúte spomínaného duelu proti Lokomotíve Košice musel nútene odstúpiť. Po súboji s domácim Jurajom Hovančíkom, ktorý ho zastavil nedovolene, zostal v bolestiach ležať na trávniku a už sa naň nevrátil.

„Diagnóza lekárov bola natrhnutý bočný väz v pravom kolene,“ rozhovoril sa michalovský odchovanec, ktorý následne opísal, ako vyzerali jeho ďalšie týždne: „Mesiac som nosil ortézu a potom začal s cvičením. Musel som predovšetkým posilniť sval, pretože mi ochabol a zmenšil o dva centimetre. Následne prišlo na rad doháňanie kondície, takže som veľa behal. Teraz sa už pomaly začínam zapájať do tréningového procesu spolu s mužstvom, chodím do prihrávok a iných cvičení. Dúfam, že na budúci týždeň už pôjdem do tréningu naplno, aj keď teraz trošku cítim zadný stehenný sval. Pravdepodobne je to od únavy.“

Bývalý mládežnícky reprezentant je smoliar na pohľadanie. Od postupu Michaloviec do najvyššej súťaže pred troma rokmi sa na neho lepia zranenia a choroby ako na bežiacom páse. „Už som z toho nešťastný. Neostáva mi nič iné, len veriť, že všetku smolu som si už vyčerpal a zdravíčko mi už bude slúžiť. Posledné zranenie ma mrzí o to viac, že celú prípravu som odtrénoval a darilo sa mi aj strelecky,“ povzdychol si 24-ročný stredopoliar.

V tomto kalendárnom roku zasiahol iba do šiestich súťažných zápasov, nuž nečudo, že po futbale je už hladný ako vlk. „Už mi veľmi chýba. To by povedal každý hráč, ktorý tak dlho pauzuje. Verím, že do troch týždňov budem môcť naskočiť do nejakého stretnutia, ale hlavné slovo v tomto smere bude mať tréner.“

Nechce nič uponáhľať

Len šesť dní po Dankovom zranení vypadol žlto-modrým na dlhú dobu zo zostavy aj Gerard Bieszczad. Gólman MFK Zemplín bol naposledy v plnej záťaži deň pred štartom ligy, teda presne piatok 20. júla.

„Bola to bežná situácia, akých je na tréningoch neúrekom. Išiel som do zákroku, lopta mi vypadla a zostala pod lakťom. Vtedy som pocítil, ako mi vyskočilo rameno a hneď sa aj vrátilo naspäť,“ priblížil smolný okamih Bieszczad, ktorý následne odcestoval za známym lekárom domov do Poľska. Ten ho poslal na magnetickú rezonanciu, ktorá odhalila, že má natrhnutý väz v ľavom ramene.

„Prvé štyri týždne boli pre mňa najhoršie, pretože ruka musela byť v úplnom pokoji a nič som nemohol robiť. Po mesiaci som začal s rehabilitáciou. Prvé cvičenia s loptou prišli na rad asi pred troma týždňami. Postupne si pridávam viac a viac a v súčasnosti už pomaly idem do ľahších zákrokov. Nechcem nič uponáhľať, všetko robím s hlavou, aby sa mi zranenie nevrátilo,“ hovoril 25-ročný brankár.

Preto ani neodhaduje, kedy sa vráti do zápasového kolotoča. „Moje telo mi povie, či som stopercentne pripravený.“ V kariére sa mu už podobné zranenie prihodilo, ale to bolo ešte pred deviatimi rokmi. „Mal som problémy s pravým ramenom a mimo hry som bol tri mesiace. Tiež to bolo pre mňa ťažké obdobie,“ povedal rodák z Debice, ktorý však súčasnú situáciu neberie tragicky. „Futbal je kontaktný šport a so zraneniami treba počítať. Patrí to k tomu. Jedno je isté, už by som si veľmi chcel zachytať v zápase.“

Zdroj: denník Korzár

Foto: Róbert Andrejov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *