Adrián Devečka oslávil štyridsiatku

Doterajšia futbalová kariéra Adriána Devečku – či už hráčska alebo trénerská – bola najviac spätá s jeho materským klubom. V michalovskom Zemplíne strávil najviac aktívnych hráčskych liet a v ňom sa aj chopil trénerského žezla. Nedávno tomuto veľkému pracantovi pribudol na chrbát štvrtý krížik. K okrúhlym narodeninám dostal od vedenia klubu „darček“ v podobe trénovania družstva starších dorastencov, ktoré je v mládežníckej pyramíde MFK Zemplín najvyššie.

Rodina mu dáva energiu

Najmladší člen siene slávy michalovského futbalu, do ktorej bol uvedený v jeseni 2012 pri príležitosti osláv storočnice klubu, sa štyridsiatky dožil 8. júla. Pekné jubileum oslávil v kruhu svojej početnej rodiny, ktorú nebolo jednoduché dať dokopy v jeden termín. Pochádza totiž zo šiestich súrodencov – má dve sestry Martinu a Luciu a troch bratov Miroslava, Patrika a Martina. „Po dlhšom čase sme sa zišli všetci spolu, čomu som veľmi potešil. Málokedy sa stretneme takto pokope, lebo je nás veľa. Posedeli sme, podebatovali a zabavili. Bola to skrátka vydarená oslava,“ rozhovoril sa Adrián Devečka, ktorému nik nepovie inak ako Deva. Samozrejme, túto prezývku nedostal podľa čokoládových pochutín z trebišovského cukrovaru… Večne štíhlemu blondiakovi by len málokto tipoval štyridsať rokov. „Ako sa hovorí, vek je len číslo. Moja krásna rodina, manželka a dve dcérky, mi dávajú toľko energie, že sa cítim večne mladý,“ pousmial sa.

Má dve licencie

Pred pár týždňami zveril michalovský klub Aďovi do rúk prvoligových starších dorastencov, teda kategóriu U19, s ktorou o niekoľko dní odštartuje nový súťažný ročník. „To, že som dostal možnosť viesť 19-tku, je super, lebo už sa to približuje mužskému futbalu. Avšak mne je jedno, akú vekovú kategóriu trénujem. Do každej práce v tomto klube dávam všetko, či už keď som bol v prípravke, pri starších žiakoch, mladších dorastencoch alebo pri áčku. Do každého tréningu idem naplno a inak to nie je ani u starších dorastencov. Napĺňa ma každá práca pri futbale, ale táto o to viac, keď vidím, že chlapci sa posúvajú a môžu sa prebojovať do prvého tímu, lebo filozofia tohto klubu je jasná. Vychovávať hráčov pre A-mužstvo,“ uviedol Devečka, ktorý je držiteľom hneď dvoch trénerských licencií. „Pre mužský futbal mám UEFA Euro A. Nedávno som si urobil aj najvyššiu mládežnícku licenciu UEFA Elite Youth, pretože od sezóny 2019/20 vraj budú môcť viesť tímy U19 už len tréneri s touto licenciou. SFZ sa takto rozhodol odčleniť mužský a mládežnícky futbal. Keďže mám aj licenciu Euro A, tak pri mužoch môžem robiť asistenta v prvej alebo druhej lige. V budúcnosti si však plánujem urobiť aj najvyššiu licenciu UEFA Euro Pro. Som domáci tréner a raz by som chcel viesť aj prvý tím MFK Zemplín z pozície hlavného trénera,“ načrtol svoje trénerské plány. V materskom klube už dosiahol aj jeden významný trénerský úspech, keď v sezóne 2014/15 ako asistent Františka Šturmu vyhral s A-mužstvom druhú ligu a postúpil s ním do Fortuna ligy.

Chce pomaly skončiť

Popri trénerstvu, ktorému sa venuje už sedem rokov, Deva stále aktívne aj hráva. Nastupuje za treťoligové Veľké Revištia, ktorých hráčom je od marca 2016. Ako nám prezradil, rád by už kopačky zavesil na klinec. „Už stačilo. Radšej nech v Revištiach dostávajú príležitosť mladí chlapci, ktorých máme neúrekom. Hrávajú tam totiž aj viacerí chlapci, ktorí sa neprebojovali do užšieho kádra michalovskej 19-tky. Mužská tretia liga je pre nich ideálna, tam načerpajú neoceniteľné skúsenosti. Keď si to však okolnosti budú vyžadovať, tak vybehnem na trávnik. Ale už to nebudem siliť. Na dorasteneckých tréningoch sa hýbem dosť,“ skonštatoval. Takmer celú svoju hráčsku kariéru zasvätil rodným Michalovciam. Okrem Zemplína si vyskúšal aj pôsobenie v košickej Lokomotíve (starší dorast), Čani (1997-99), Nitre (2005-07), Trebišove (2008) či Šali (2010-11). Pred odchodom do Veľkých Revíšť pomáhal aj B-mužstvu MFK Zemplín ako hrajúci asistent trénera. „Nebol som nejaký veľký talent, ale na každom tréningu som všetko odmakal na sto percent a snažil som sa dodržiavať aj životosprávu. Vedel som, že futbal mi to vráti. Aj teraz stále svojim zverencom prízvukujem, že nemusíte mať talent, ale keď na každom tréningu odvediete stopercentnú robotu, vráti sa vám to, lebo futbal je spravodlivý.“

Zahral si aj prvú ligu

Na zelených trávnikoch zažil lepšie aj horšie obdobia, ale tých radostnejších bolo oveľa viac. S Čaňou postúpil z piatej do druhej ligy, s Michalovcami v sezóne 2003/04 tiež do druhej, s Nitrou o rok neskôr do prvej. V najvyššej súťaži si zahral v siedmich dueloch. „Na pôsobenie pod Zoborom sa nedá zabudnúť, bolo pekná etapa mojej kariéry, aj keď som bol dlho zranený. Preto som ani v najvyššej súťaži neodohral toľko zápasov, ako som si prial. Bol v najlepších futbalových rokoch a mrzí ma, že v Nitre som nemohol odviesť viac, ako by sa patrilo. Možno jej to vrátim v budúcnosti ako úspešný tréner,“ zamyslel sa Deva. Ako sám vraví, všade, kde hrával, našiel skvelú partiu. „Či už v Michalovciach alebo v Čani, kde som sa prvýkrát stretol s Braňom Sokolim, donedávna viedol michalovský starší dorast a vtedy patril k oporám mužstva. V čanianskom klube som okúsil prvú futbalovú zmluvu aj peniaze. Kladne hodnotím aj necelé dvojročné pôsobenie v Šali, kde bolo tiež super. Škoda len, že v roku 2007 mi nevyšlo angažmán v FC Senec, ktorý v tom čase hrával prvú ligu a pôsobil tam aj Tomáš Kozár. S tímom som trénoval asi mesiac, ale prestup sa nedotiahol administratívne.“

Stane sa z neho maratónec?

Že je Aďo športovec telom aj dušou potvrdil aj vyhlásením, že v blízkej dobe chce začať napĺňať svoj ďalší veľký sen. „Raz som si povedal, že keď skončím s futbalom, tak sa začnem venovať behu. Vždy som bol vytrvalostný typ futbalistu. Chcel by som sa teraz začať pripravovať na bežecké súťaže. Rozprával som sa aj s bývalým brankárom Michaloviec Vladimírom Čeklovským, ktorý robí kondičného trénera a zastrešuje jeden atletický klub, aby mi pomohol s prípravou,“ vyšiel na povrch so zaujímavou novinkou. Začať plánuje na kratších tratiach a postupne by som chcel absolvovať aj dlhšie. Najprv však potrebuje nabrať hlavne morálno-vôľové vlastnosti. „Bežecké podujatia ma fascinujú, doteraz som sa ich však zúčastňoval len ako divák alebo rozhodca. Sám som zvedavý, kde sú moje limity. Ešte počas školských čias som chodieval na rôzne cezpoľné behy, napríklad aj moja manželka patrila medzi slovenskú špičku v behu na 100 metrov. Keď sledujeme v televízii rôzne atletické súťaže, rozmýšľame nad tým, kde by sme teraz boli, keby sme zostali pri atletike,“ hovoril Deva, ktorého polovička Martina je bývalou hádzanárkou Iuventy Michalovce a sestrou ďalšieho mládežníckeho trénera MFK Zemplín Jaroslava Dargaja. Raz by chcel zabehnúť aj Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. „V akom časovom horizonte sa mi to podarí, ešte neviem, ale túžim po tom. Tiež chcem skúsiť Podvihorlatský maratón, ktorý je veľmi náročný, lebo sa nebeží po rovinatom teréne. Cieľov mám dosť, už len ich postupne napĺňať.“

VIZITKA ADRIÁNA DEVEČKU

Narodený: 8. júla 1978 v Michalovciach

Hráčska kariéra: Zemplín Michalovce, Lokomotíva Košice, FK Čaňa, FC Nitra, Slavoj Trebišov, Slovan Duslo Šaľa, TJ Veľké Revištia

Trénerská kariéra: Zemplín Michalovce (mládež, B-mužstvo, asistent pri áčku, aktuálne tréner kategórie U19)

Úspechy: v sezóne 2004/2005 ako hráč s Nitrou postup do I. ligy, o desať rokov neskôr ako asistent trénera s Michalovcami tiež postúpil do najvyššej súťaže, v roku 2012 bol uvedený do siene slávy michalovského futbalu

 

Zdroj: MY Zemplínske noviny

Foto: Róbert Andrejov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *