Trénoval s Buffonom či Pirlom

Ak o slovenského mladíka prejaví záujem klub z vyspelých európskych futbalových krajín, vždy to na Slovensku považujeme za úspech, ktorý sa nedeje každý deň. O to viac sa radujeme z toho, ak sa o našinca zvučné tímy doslova bijú. Jednou zo svetlých výnimiek je príbeh 21-ročného Atila Vargu, o ktorého bol pred piatimi rokmi na Apeninskom polostrove tuhý boj. Prečítajte si príbeh tohto stopéra z Michaloviec, ktorý sa dočkal premiérovej pozvánky do tímu Pavla Hapala a ktorý trénoval s legendárnymi hráčmi ako Buffon či Pirlo.

Kedy a kde ste začali s futbalom?

Mal som asi osem rokov a k tomu športu ma priviedol starý otec, ktorý pôsobil v klube v obci Drahňov.

V Drahňove ste teda aj začali hrávať?

Áno, tam začali moje futbalové kroky.

Dokedy ste v tomto klube pôsobili?

Prežil som tam asi dva roky, následne som hrával druhú najvyššiu žiacku ligu za Veľké Kapušany.

Tam ste asi herne vynikali.

Áno, hneď po roku som prestúpil do Michaloviec a dočkal som sa najvyššej súťaže.

Prečo práve Michalovce?

Prejavili o mňa najväčší záujem a keďže bývam blízko k tomuto mestu, nebolo ani veľmi iné čo riešiť.

Michalovský klub je preslávený kvalitnými odchovancami, to asi značí o kvalitnej akadémii.

Ja osobne som sa tam cítil skvele, podmienky na rozvoj mládeže sú skutočne na vysokej úrovni.

S ktorými odchovancami MFK ste si už zahrali v reprezentácii?

Ide o chalanov z reprezentačnej dvadsaťjednotky, Jakuba Griča, Jakuba Hromadu a Michala Sipľaka, ktorý do klubu prestúpil z Bardejova.

Pozastavme sa pri Jakubovi Hromadovi. Ako dlho sa poznáte?

Prakticky od dorasteneckých rokov. Hrávali sme spolu za michalovský dorast, nespočetne veľakrát sme boli spolu v mládežníckej reprezentácii. Zhruba osem rokov sa poznáme bližšie.

Aké tímové alebo individuálne úspechy ste v Michalovciach dosiahli?

Podarilo sa nám získať titul majstrov Slovenska v malom futbale, v republikových súťažiach sme dosiahli druhú priečku. Za osobné úspechy považujem honor najlepšieho obrancu Slovenska v mládežníckej kategórii a taktiež Najlepší športovec mesta Michalovce.

Bolo asi iba otázkou času, kedy príde zahraničná ponuka na skúšku.

Je to taký paradox, ale ja som priamo dostal ponuku na hosťovanie s opciou na prestup od milánskeho AC. Z tohto transferu ale nebolo nič pre problémy v tomto klube.

Ako sa o vás predstavitelia „rossonerri“ dozvedeli?

Boli pozrieť na zápas Michaloviec, prakticky ihneď som odletel do Milána, kde som podpísal zmluvu. Až potom vysvitlo, že z toho nič nebude.

Čo ste vtedy prežívali?

Veľké sklamanie, považoval som to za šancu, ktorá odišla a už sa vrátiť nemusí. To som ale netušil, že prakticky o pár dní sa stane čosi neuveriteľné.

Prišiel ďalší slávny klub, ktorý?

Presne tak! Kontaktovali ma priaznivci Juventusu Turín, ktorý ma podobne ako predtým Milánčania mali zmapovaného do posledných detailov.

Nestáva sa často, aby európsky veľkoklub ihneď vzal Slováka.

O tom viac si to uvedomujem a vážim. V Turíne som podpísal ročné hosťovanie s opciou na prestup.

Prvé pocity?

Bolo to neskutočné. Keď som vstúpil prvýkrát do tréningového centra, stretol som hráčov ako Buffon či Pirlo.

Aj ste s nimi prehodili pár slov?

Najprv sme sa len pozdravili, ale potom neskôr, keď som trénoval s prvým mužstvom, sme sa aj porozprávali. Sú to naozaj milí ľudia.

Akí sú mimo ihriska?

Neskutočne milí, čo by možno do nich povedal len málokto. Vidno, že sú ostrieľanými profesionálmi.

Ako sa k tejto zmene postavila rodina?

Podporovali ma, aj keď to bolo ťažké. Predsa len, odišiel som ako 15-ročný a zostal som žiť sám v cudzej krajine.

Myslíte si, že je lepšie odísť v mladom veku do zahraničia alebo sa postupne presadiť v našej lige?

Podľa toho, do akej zahraničnej ligy, v mojom prípade sa taká ponuka neodmietala.

Kde ste spočiatku bývali?

Juventus mal prenajatý hotel, kde bývali mladí hráči, ktorí nepochádzali z Turína.

Predsa len to asi bolo jednoduchšie, keď bol s vami aj Jakub Hromada.

To určite. Bolo super, že je v tíme ďalší Slovák, aspoň som sa mal s kým po slovensky porozprávať (smiech).

Čo život v Taliansku, aký je?

Som tu už šiesty rok, takže sa tu prakticky cítim ako doma. Žijeme tu aj s priateľkou, nechýba nám tu nič.

Ako často chodievate na Slovensko?

Od júla som doma ešte nebol, a keďže sa liga hrá aj počas sviatkov, tak sa domov dostanem až v novom roku.

Dá sa na to zvyknúť?

Zvyknúť sa dá všade, ak človek chce. Ale pravdou je, že domov mi stále chýba.

Nemali ste niekedy chuť sa na to vykašľať a vrátiť sa?

Až do takéhoto extrému som sa nedostal, ale nepopieram, že boli aj náročné chvíle. Je to len o chcení a prekonaní.

Kamarátite sa s taliančinou?

Spočiatku to bolo utrpenie, ale momentálne si myslím, že už je všetko v poriadku.

Sledujete na diaľku slovenskú ligu?

Veruže sledujem a pokiaľ som výnimočne doma, tak zájdem aj na zápas Michaloviec.

Myslíte, že sú v kádri Michaloviec mladí hráči, ktorí by sa presadili aj v zahraničí?

Domnievam sa, že takých hráčov je tam viacero, s niektorými z nich som hrával za tamojší dorast. Keď som sa dostal do zahraničia ja alebo iní, prečo by sa nemohli aj ďalší?

Čo považujete za svoje silné stránky?

Zrejme hlavičkové súboje, rozohrávku, čítanie hry a fyzickú zdatnosť.

Na čo si dávajú tréneri v Taliansku najviac záležať?

Celkom určite na taktiku.

Stále prevláda defenzívny štýl hry?

Tento systém sa nezmenil, defenzíva a organizácia hry je pre talianskych trénerov alfou a omegou.

Prejdime k ďalšej klubovej zmene.

Prišla na jar v roku 2015, kedy som zamieril do Sampdorie Janov.

Dôvod?

Veril som, že dostanem väčší priestor v prvom tíme.

Momentálne ste však na hosťovaní v treťoligovom Arezze, ako beriete tento krok?

Nestrachujem sa, nakoľko pravidelne hrávam. To by ma malo posunúť vpred.

V tejto sezóne ste už dokázali aj skórovať.

Teší ma to, otvoriť si strelecký účet akiste poteší. Dúfam ale, že gólov bude len pribúdať.

V Arezze pôsobíte na akom poste?

Väčšinou ako stopér, ale občas sa mi ujde aj pozícia krajného obrancu.

Kde vám to viac vyhovuje?

Na stopérskej pozícii sa cítim veľmi dobre, ale pokiaľ mám hrať na krídle, nerobím si z toho ťažkú hlavu.

Ste v kontakte aj s ďalšími Slovákmi zo Sampdorie?

Jasné, ak je voľno, vždy sa veľmi radi stretneme, dokonca sa aj navštevujeme.

Bude raz z toho slovenská enkláva v prvom tíme Janova? (v štruktúrach tímu sú štyria Slováci – Varga, Denis Baumgartner, Dávid Ivan a Michal Tomič – pozn. red.)

Pevne v to verím. Bolo by veľmi pekné, ak by v talianskej lige hrali v jednom tíme štyria Slováci.

Akým smerom sa podľa vás uberá slovenský futbal?

Veľmi pozitívnym. Veľkým plusom je podľa mňa to, že v našej lige dostáva čoraz viac mladíkov väčšie množstvo priestoru.

Čo by ste odkázali malým futbalistom?

Nech na sebe tvrdo pracujú a nech si užívajú futbal.

Zdroj: tvnoviny.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *