Rozhovor s Matúšom Kirom

Vyspovedali sme nášho odchovanca, brankára Matúša Kiru. Dátum narodenia: 10.10.1994, výška 185 cm, váha 82 kg.

Ako si sa vlastne dostal k futbalu a k tomu, že je z Teba dnes brankár?

S futbalom som začal na základnej škole v Kolonici, kde sme cez veľkú prestávku hrali stále futbal. Postavil som sa do bránky, zobral rukavice a tak mi to prischlo. A odvtedy bol na prvom mieste futbal.

Pamätáš si meno prvého trénera?

Prvý tréner, ktorý si ma všimol v Kolonici bol tréner Duda, otec súčasného reprezentanta Ondreja Dudu, s ktorým som sedel v lavici na základnej škole. Po skončení základnej školy som prešiel zo Sniny do Michaloviec na odporúčanie práve trénera Dudu.

V Zemplíne pôsobíš už dlhé roky, postupne si prešiel mládežníckymi kategóriami. Už štvrtým rokom pôsobíš ako brankár v prvom mužstve. Je to tak, ako to má byť?

V Michalovciach som prešiel mládežníckym kategóriami U16 až U19. V posledných dvoch mládežníckych sezónach som bol aj kapitánom mužstva. Po mládežníckych kategóriách som podpísal zmluvu so Zemplínom. Postupne cez B-mužstvo som sa prepracoval do A-mužstva a začal chytávať v druhej lige, kde sme vybojovali postup do najvyššej súťaže. Už som tu dosť dlho, poznám to tu veľmi dobre.

Ako hodnotíš súčasnú silu kádra a čo môže dosiahnuť toto mužstvo v tejto sezóne? Aké sú reálne ciele tohto mužstva?

Pár chlapcov odišlo, pár chlapcov prišlo, aj oni potrebujú nejaký čas na aklimatizáciu, teda  sezóna už prebieha a treba zbierať body a víťazstva, takže verím, že budú posilami. Ciele sú skromné, chceme sa pozerať vyššie ale musíme si povedať otvorene, že toto mužstvo možno nie je také silne, aby dosahoval prvé, druhé alebo tretie miesto. Cieľom je záchrana a všetko navyše bude plus, takže ak by sme sa nakoniec dostali do prvej šestky, bolo by to skvelé. Keď sa nám bude dariť, tak sa budeme pozerať inak. Aj v tomto športe je potrebná malá dávka šťastia.

Aké plusy a mínusy má podľa Teba tento káder?

Mínus možno len v tom, že niektorí hráči sú zo zahraničia a chvíľu im bude trvať kým sa naučia základné slovenské slová a vety dôležité pre futbalový zápas a vzájomnú komunikáciu. Na všetkom sa dá popracovať. Čo sa týka plusov, tak partia sme veľmi dobrá, s tým som tu nemal žiadny problém.

Ako hodnotíš aktuálnu situáciu a atmosféru v kabíne?

Situácia v kabíne po zápase s Trenčínom je oveľa lepšia, už sa viac na seba usmievame a tento výsledok nás môže nakopnúť, ale netreba o tom hovoriť ale dokázať to na ihrisku, aby sa atmosféra udržala čo najdlhšie, a bola lepšia a lepšia.

Ako by si zhodnotil fanúšikov na Zemplíne?

Je to veľmi obtiažne definovať, lebo veľa ľudí od nás očakáva iba samé víťazstvá. Možno v televízore alebo z tribúny sa to zdá jednoduché, ale byť na hracej ploche je niečo úplne iné, a všetci sme tiež len ľudia a nie vždy máme svoj deň, ale vždy chceme vyhrať. Takže chcem veriť  tomu, že na Zemplíne bude čím ďalej viac fanúšikov, ktorí si prídu užiť futbal a podporiť nás, lebo to nás nakopne oveľa viac ako bučanie. Z víťazstiev sa treba tešiť a z prehier poučiť. To isté platí aj pre normálny život. Ďakujeme tým fanúšikom, ktorí nás prídu povzbudiť vždy bez ohľadu na súpera a fandia nám aj keď sa nám nedarí.

Niekoľkokrát si sa objavil v nominácií Slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov. Ako hodnotíš svoje účinkovanie v mládežníckych reprezentáciách?

Je to sen asi každého futbalistu, reprezentovať svoju krajinu. Som rád a vážim si každú jednu pozvánku do reprezentácie čo som dostal. Na tieto zrazy budem určite spomínať len v dobrom.

Máš nejaký brankársky vzor a prečo?

Každý brankár má niečo, čím je zaujímavý, ale zo súčasných brankárov je pre mňa vzorom Hugo Lloris z Totenhamu Hotspur. Páči sa mi na ňom aký je rýchly, mrštný, a zároveň ide z neho istota.

Aké máš osobné ciele?

Čo futbalu dáš, to Ti vráti. Určite by som sa rád vo svojej kariére posunul ďalej. Verím, že keď budem tvrdo na sebe pracovať, tak sa mi podarí prestúpiť do zahraničného klubu. Uvidíme časom, koho moje kvality oslovia.

Aký je Tvoj obľúbený klub?
FC Barcelona.

Nakoniec by si mohol dať nejakú radu mladým brankárom?

Hlavne to mať usporiadané v hlave, aj keď ja to mám niekedy neusporiadané lebo chcel by som všetko naraz ale nedá sa to, treba postupne. Pracovať na sebe a nehovoriť si pri neúspechoch, že to nemá zmysel, práve naopak, nezdary sú tým hnacím motorom byť lepší.

Čo by si im poradil, na čo by nemali zabudnúť?

Na pokoru a skromnosť, lebo toto je veľmi dôležité u futbalistu. Stále byť pri zemi a pracovať a výsledky sa dostavia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *