K väčšej spokojnosti chýbajú štyri body

Traduje sa, že druhá sezóna pre nováčika súťaže býva kritická. Tento fakt úplne vyvrátili futbalisti Michaloviec, ktorým sa v druhom ročníku medzi slovenskou elitou zatiaľ darí viac ako dobre. Pod vedením trénera Antona Šoltisa, ktorý bol v lete povýšený z asistenta na hlavného lodivoda, produkovali žlto-modrí v jesennej časti sympatický futbal, predovšetkým v domácom prostredí. V porovnaní s vlaňajškom získali Zemplínčania v jeseni o sedem bodov viac (a to ešte neodohrali domáci súboj s Ružomberkom, ktorý bol odložený na jar). Mužstvu sa darilo aj na druhom fronte – v Slovnaft Cupe, kde už vyradilo štyroch súperov a prvýkrát v histórii sa prebojovalo do jarného štvrťfinále. Škoda len, že vydarená polsezóna sa skončila debaklom 1:7 na žilinskej pôde. Ako sa pozerá na jeseň MFK Zemplín Anton Šoltis?

Už ste strávili vysokú prehru na žilinskej pôde?
„Už áno. Futbal prináša aj také situácie, v športe sa stávajú aj horšie veci. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Žilina ukázala, že je niekde inde. My si z tohto zápasu musíme zobrať len pozitíva. V takých súbojoch, keď je súper jasne lepší, musia chlapci makať na sto percent a ísť za hranicu svojich možností. Len vtedy dosiahneme lepší výsledok a môžeme byť úspešní. V Žiline z našej strany chcenie bolo, ale chýbalo mi viac oddanosti.“

Ako sa spätne pozeráte na jeseň v podaní MFK Zemplín?
„Ja som s ňou spokojný. Z dlhodobého hľadiska je náš cieľ záchrana, ku ktorej máme dobre našliapnuté. Stále však ešte nemáme definitívu, lebo nás čaká náročná jar. S počtom bodov, ktoré sme v jeseni získali, som spokojný. Chlapci ma príjemne prekvapili aj po hernej stránke, hlavne čo sa týka domácich zápasov. Na vlastnom trávniku sme si až na pár výnimiek držali vysoký štandard. K väčšej spokojnosti nám chýbajú body s Prešovom a Senicou, mohli sme na tom byť ešte lepšie. Vzhľadom na to, v akom rozpoložení sme boli v júni, keď som preberal mužstvo – z kádra odišlo veľa hráčov, rozpadla sa obrana, nevedelo sa, kto ostane a nebola zastabilizovaná ani finančná situácia v klube – sme jeseň zvládli veľmi dobre. Dôležité bolo, že do mužstva prišiel Igor Žofčák. Toto bol jeden stlmujúci faktor. Spoločne s Tomášom Sedákom a čiastočne aj Dávidom Škutkom, ktorí sú starší hráči, utvorili partiu, ktorá je dôležitá pre to, aby to fungovalo. Darí sa nám plniť aj to, čo sme deklarovali, teda hrať s vlastnými odchovancami. V kádri máme, keď som to dobre spočítal, štrnásť hráčov, ktorí prešli michalovskou školou. Myslím si, že po Prešove máme najviac odchovancov. Touto cestou chceme ísť aj naďalej.“

U súperov sa mužstvu veľmi nedarilo, získalo iba štyri body. Prečo bol taký rozdiel medzi výkonmi doma a vonku?
„Všetko je to o mentálnej stránke a sebadôvere. Na vlastnom trávniku chlapci idú naplno a veria si, kým vonku to nejde tak, ako by sme chceli. Niektoré polčasy boli dobré, ale niektoré aj veľmi zlé. Bolo to ako na hojdačke. Odohrali sme viacero duelov, v ktorých to po hernej stránke nebolo najhoršie, ale výsledkovo sme ich nezvládli. Našou úlohou bude chlapcov naučiť, aby aj vonku mali sebadôveru a predvádzali také výkony ako doma. Majú na to, aby boli úspešní aj na súperových ihriskách, len si musia začať viac veriť.“

Napriek tomu, že doma ste hrali dobre, oproti vlaňajšku bol badateľný divácky pokles. Čím to podľa vás je?
„Minulá sezóna bola pre Michalovce premiérová v najvyššej súťaži. Vládla nováčikovská eufória, diváci boli veľmi zvedaví hlavne na súperov, na najlepšie slovenské kluby. Teraz divákov ubudlo, prečo to je tak, to nevieme. Je to celoslovenský problém. Ja za celé mužstvo a realizačný tím môžem vyhlásiť, že robíme všetko pre to, aby sme ich do hľadiska pritiahli. Chlapci musia ísť do každého zápasu na sto percent, aby divák videl, že do toho dajú srdce. Hráme s odchovancami, aj to je o dôvod viac prísť na štadión. Ľudia radi pozerajú, keď v michalovskom drese hrajú domáci chlapci a nie zahraniční. Pravdaže, najradšej by boli, keby tu boli tí najlepší hráči, ale klubová politika je nastavená ináč a my to rešpektujeme.“

Kto z mladých hráčov urobil za posledný polrok najväčší pokrok?
„Nerád menujem jednotlivcov. Naši mladí chlapci sa za tie mesiace opäť posunuli o niečo dopredu, ale stále majú pred sebou dlhú cestu. U mladíkov je podľa mňa najdôležitejšie, aby si zastabilizovali výkonnosť, lebo vedia zahrať dva zápasy dobre a ďalšie tri už budú zlé. Nie je jednoduché udržať krivku ich výkonnosti v rovine a u niektorých sa nám to nie veľmi darilo.“

Vy máte za sebou rok v najvyššej súťaži v pozícii hlavného trénera. Kam ste sa za tie mesiace posunuli?
„Nechcem sám seba hodnotiť, to nech urobia iní. Ja sa snažím vykonávať svoju robotu najlepšie ako viem. Michalovce mi dali šancu, za ktorú som im vďačný. Musím rešpektovať v akom klube pracujem. V MFK Zemplín sa robí s mladými hráčmi a odchovancami, preto je mojou úlohou posúvať chlapcov dopredu.“

Stále bojujete na dvoch frontoch – v lige aj v pohári. Teší vás, že pohárové dobrodružstvo ešte neskončilo?
„Samozrejme. Sme veľmi radi, že aj v jari budeme bojovať v Slovnaft Cupe. Aj keď naša priorita je záchrana v lige, nič sme nepodcenili ani v pohári. Prial nám aj žreb, prisúdil nám takých súperov, že naša cesta bola ľahšia, aj keď doma s Nitrou sme sa poriadne natrápili. Najbližšie nás čaká štvrťfinálový súboj s lídrom tretej ligy Stred Liptovským Hrádkom na jeho pôde, hrať by sa malo v marci, takže podmienky asi nebudú najpriaznivejšie. Ale aj napriek tomu túžime ísť do semifinále, ktoré sa už bude hrať na dva zápasy. Keby sme sa tam prebojovali, bola by to ďalšia veľmi pekná vizitka pre michalovský futbal.“

Po náročnom roku môžete konečne oddychovať, znovu sa zídete až v pondelok 9. januára, kedy odštartujete zimnú prípravu. Ako bude vyzerať?
„Chlapci teraz majú dovolenky a po Vianočných sviatkoch začnú plniť individuálne tréningové plány. Príprava bude krátka, iba šesťtýždňová, lebo už 18. februára hráme prvý majstrovský duel. Prebiehať bude v domácich podmienkach, na prelome januára a februára však absolvujeme aj týždňové sústredenie v Tatrách. Naplánovaných máme deväť prípravných zápasov, možno jeden-dva ešte pribudnú, takže bude ich dosť. Chceli by sme vytiahnuť nejakých mladých chlapcov z dorastu, aj na skúšku prídu viacerí hráči. Radi by sme zvýšili konkurenciu a kvalitu v mužstve. Musíme sa pripraviť čo najlepšie, lebo začiatok jari bude ťažký, keďže domáci zápas s Trnavou budeme hrať v Poprade a ďalších sedem stretnutí za sebou vonku. Plus hráme ešte pohár.“

Zostane káder pokope?
„Všetci chlapci majú zmluvy, žiadnemu nekončí. Samozrejme, ak bude o niekoho interes a záujemca predostrie adekvátnu ponuku, tak môže sa stať, že niekto odíde. Bol by som rád, keby mužstvo zostalo pokope, ale určite k nejakým odchodom a príchodom dôjde, lebo taký je futbal. Kabínu trošku bude treba okysličiť, aby prišla nová krv, motivácia a konkurencia.“

Zdroj: korzar.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *