Z histórie michalovského futbalu VIII.

Noviny Zemplína sa tentoraz snažili priblížiť prácu renomovaných trénerov, ktorí v Michalovciach v minulosti pôsobili.

V A-mužstve michalovského futbalového klubu v nedávnej minulosti pôsobili aj slovenské futbalové osobnosti. Išlo o trénerov Jána Kozáka a Ladislava Molnára. K mužstvu prišli v časoch, keď súrne potrebovalo podať pomocnú ruku.

Nerozumel si so staršími

V septembri 2002 uprostred jesennej časti III. futbalovej ligy Východ vtedajší prezident Športového klubu Zemplín Michalovce Jaroslav Bovan oslovil výborného trénera Jána Kozáka. Chcel, aby tento naslovovzatý odborník prišiel trénovať michalovský tím. V tom čase bol bez trénerského angažmánu. Preto túto ponuku prijal. Už v tom období Ján Kozák nebol trénerský hocikto. Na svojom konte mal slovenský majstrovský titul s 1.FC Košice v roku 1997. Nehovoriac o tom, že s týmto celkom sa na jeseň v roku 1997 predstavil v hlavnej súťaži Ligy majstrov. Jeho vtedajší zverenci zvádzali súboje s Juventusom Turín, Feyenordom Roterdam a Manchestrom United. Ján Kozák vystriedal skúseného kormidelníka Františka Karkóa zo Žiaru nad Hronom. Karkó bol veľký futbalový pedant a inteligentný človek. Nevynechal ani domáce majstrovské zápasy michalovských žiackych družstiev. Nerozumel si však so staršími hráčmi – Petrom Vasiľom, Rastislavom Gabákom či Ľubomírom Micákom. Hovorilo sa aj o tom, že prakticky s celým hráčskym kádrom mal až príliš kamarátsky vzťah. To sa prejavilo na zhoršených výsledok. ŠK Zemplín sa pohyboval iba v strede tabuľky. To nekorešpondovalo s predsezónnymi ambíciami klubového vedenia.

Otrávili ho rozhodcovia

Po príchode k Laborcu Ján Kozák zaviedol v hráčskej kabíne železnú disciplínu. Keď prišiel do šatne, bol počuť aj let muchy. Herný prejav kolektívu mal stúpajúcu úroveň. Prepracoval sa až do popredia tabuľky. Treba ešte uviesť, že spolu s J.Kozákom prišiel do Michaloviec aj legendárny futbalový lekár Ján Michalko. Svojho času poznal aj boľačky československého reprezentačného tímu, v ktorom niekoľko rokov pôsobil. Kozáka však znechutili rozporuplné verdikty rozhodcov na trávnikoch súperov. Mal čo robiť, aby s arbitrami neurobil krátky proces. To bol aj hlavný dôvod jeho odchodu z Michaloviec. V každom prípade sa vtedajším funkcionárom podaril husársky kúsok. Veď J. Kozák takmer vždy trénoval iba v Košiciach. Nechal sa aj počuť, že mimo tohto mesta nikde trénovať nebude. Preto si vtedajšiu funkcionársku šikovnosť ŠK Zemplín v každom prípade treba vážiť. 

Skvelý motivátor

V lete 2006 vedenie MFK Zemplín zorganizovalo predsezónnu tlačovú besedu so zástupcami médií. Konala sa v Tenisovom centre Scorp. Predstavilo nového trénera Karola Kisela (v Michalovciach už trénoval v roku 2001) a netajilo sa smelými ambíciami. Cieľom mužstva bol pohyb v popredí tabuľky. Všetko sa však rúcalo ako domček z karát. Tím predvádzal nevýraznú hru a futbalovo sa veľmi trápil. Nezabudnuteľným sa stal úvodný domáci zápas s MFK Košice B. Po polčasovom vedení 2:0 napokon Zemplínčania podľahli súperovi 2:4. V septembri už I. Šoltinský a spol. začali rázne konať. V tých časoch mal v klube svoje akcie aj J. Bovan. Práve vďaka nemu vtedy po prvýkrát prišiel do Michaloviec svojrázny tréner Ladislav Molnár. Dlhoročný brankár mal prebudiť spiacu Šípkovú Ruženku. L. Molnár je v prvom rade skvelý motivátor. V tomto smere má veľa podobných čŕt so svojským českým trénerom Františkom Strakom. Michalovčania síce predvádzali živší futbal, no v tabuľke sa príliš nepohli. Omladený káder v domácich stretnutiach zväčša vybojoval remízy, no a vonku prehrával. Bol štvrtý od konca a čakala ho horúca jar. Cez zimnú prestávku Molnár odišiel do Banskej Bystrice. Funkcionári však hlavne zásluhou J. Bovana výrazne posilnili mužstvo. Prišli Rastislav Beličák, Vladimír Cifranič, Rastislav Tomovčík, Peter Murinčák, Tomáš Gerich a ďalší. Michalovce sa v skupine o záchranu II. ligy stali šťukou jarnej časti súťaže. Už v dlhšom časovom predstihu si vybojovali záchranu, pričom v úvodných piatich jarných kolách nedostali gól. No a to bol vtedy v bráne Miroslav Žofčák, ktorý mal dosť kolísavú formu.

Molnárova misia splnená

V zime roku 2008 sa výrazne zmenil michalovský hráčsky káder. Do kolektívu prakticky prišla celá nová jedenástka – František Viskup, Georgii Gamkrelidze, Tomáš Sloboda, Roman Čavojský atď. Vtedajší lodivod Jozef Škrlík však vôbec nebol nadšený. V prevažnej väčšine prípadov išlo o mladých hráčov. Celok nezačal zle. Najviac upútal tesnou výhrou v Trebišove (1:0). No potom to už s ním išlo od desiatich k piatim. Preto opäť prišiel k mužstvu Ladislav Molnár. Bol akýmsi konzultantom J. Škrlíka. Po jeho odvolaní uprostred jarnej časti radil aj Vladimírovi Rusnákovi ml., ktorý bol predtým Škrlíkom asistentom. Veľa osohu to však neprinieslo. Michalovce prakticky vracali svojich konkurentov z chvosta tabuľky do boja o záchranu. Doma podľahli Trebišovu i Starej Ľubovni. Pritom herný prejav nebol až taký zlý. Lenže, čo z toho, keď tím zahadzoval gólové príležitosti ako na bežiacom páse. Preto tie prehry. Neskutočne zaujímavá situácia nastala kolo pred koncom sezóny. V hre o holú druholigovú existenciu boli až tri zemplínske kluby – Michalovce, Humenné a Trebišov. Najlepšiu východiskovú pozíciu mali Michalovčania. Stačilo im doma vyhrať a nemuseli sa pozerať na výsledky súperov. To sa im aj podarilo, keď na domácom trávniku po slušnom výkone zdolali Šaľu 2:0. Čierny Peter ostal v rukách Trebišovčanov, ktorí spolu so St. Ľubovňou opustili II. ligu. Molnárova záchranárska misia teda bola splnená.

Zdroj: Noviny Zemplína

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *