Sieň slávy

Narodil sa v roku 1889. Patril medzi michalovských živnostníkov a vlastnil aj reštauráciu. Patril medzi najváženejších občanov Michaloviec nielen pre svoju majetnosť, ale najmä pre svoje ľudské vlastnosti. Všetky svoje funkcie vykonával ako dobrovoľný pracovník bezplatne. V začiatkoch organizovaného futbalu v Michalovciach bol najprv futbalový hráč, na prvej schôdzi NAGYMIHÁLYI ATLETICAI CLUB v sále reštaurácie Zlatý býk za účasti 126 členov bol zvolený za pokladníka klubu a neskôr od roku 1914 dlhoročný funkcionár a neskôr predseda a mecén športového futbalového klubu FAK Michalovce a neskôr ŠK Zemplín Michalovce.

Cenu prebral vnuk Ing. Michal Alexa
alexa

Pôsobil vo futbalovom klube ŠK Zemplín Michalovce pred II. svetovou vojnou a potom až do konca 50–tych rokov, keď ekonomická a spoločenská situácia nebola vôbec priaznivo naklonená rozvoju futbalu v našom regióne. Napriek tomu spolu so svojimi spoluhráčmi z tohto ťažkého obdobia rozvíjali s vtedajšími futbalovými funkcionármi športové aktivity a pokúšali sa v regionálnej futbalovej kvalifikácii o postup do najvyššej slovenskej ligy. „Janíčko“, ako volali spoluhráči svojho útočníka a strelca, pomohol mnohými gólmi ku dôležitým víťazstvám svojho mužstva. Neskôr pracoval vo futbalovom klube ako tréner dorastu.

Cenu prebral jeho bývalý dorastenecký zverenec a futbalový hráč Michaloviec  Ján Mikula

saladak

Narodil sa v roku 1919. Niekoľko sezón hrával za klub ŠK RUSJ Užhorod, ktorý nazývali vtedy aj klubom „Lietajúcich učiteľov“, pretože cestovali na futbalové zápasy z Užhorodu do Prahy už v tej dobe lietadlom, a tento klub patril v tých časoch medzi najúspešnejšie kluby na území Slovenska. Potom prišiel do Michaloviec a zaujímavá je informácia z historických análov, keď v roku 1950 pri otváracom zápase vtedajšej oblastnej súťaže s Opatovou pred 3500 divákmi si kapitáni vymenili klubové zástavky a spomienkové darčeky a Ladislav Papp po sóle cez celé ihrisko dal jediný a tým víťazný gól tohto duelu. Bol platným hráčom svojho tímu a nenapodobiteľným zakončovateľom. Pred jeho realizáciou štandardných situácií mali mnohí súperovi brankári obavy, aby neutrpeli zranenie, pretože vynikal neskutočne tvrdou strelou a väčšinou úspešným gólovým zásahom.

Cenu prebral syn Ľubomír Papp

papp

Od roku 1946 hrával za michalovský futbalový klub od žiackych, dorasteneckých kategórii až po družstvo dospelých, s krátkou prestávkou spôsobenou vysokoškolským štúdiom vo Zvolene, až do roku 1963 na postoch záložníka a útočníka. Počas pôsobenia vo Zvolene hrával ako prvý Michalovčan II. celoštátnu ligu v bývalom Československu. Po ukončení aktívnej futbalovej kariéry pracoval 20 rokov (1970 – 1990) ako podpredseda Telovýchovnej jednoty Zemplín Michalovce a súčasne bol poslancom mesta Michalovce za oblasť športu.

Cenu prebral osobne

varady

Futbalista pochádzajúci z neďalekých Malčíc odohral za Zemplín 258 majstrovských zápasov v časoch svojej aktívnej kariéry, čo bol najvyšší počet odohratých zápasov v období jeho aktívnej činnosti. Celú svoju športovú kariéru prežil v Michalovciach (okrem krátkeho pôsobenia v Lokomotíve Košice). Začínal ešte v oblastnej súťaži a od roku 1957 hrával  I. SNL, II. moravsko–slovenskú ligu i II. celoštátnu československú ligu. Väčšinou hrával v defenzíve ako stopér alebo ľavý obranca. Vynikal rýchlym štartom na loptu, vysokým výskokom, a preto bol výborný hlavičkár. Svojim dôrazom a burcujúcim optimizmom bol hnacím motorom svojho tímu.

Cenu prebrala dcéra Martina Murajdová

matas

Populárny „Kajla“ pochádza z neďalekých Laškoviec. V Zemplíne začínal v roku 1961, keď klub Michaloviec hrával Východoslovenskú divíziu. Hneď sa prejavil ako rodený strelec, keď zaznamenal 21 gólov a stal sa najlepším strelcom vtedajšej súťaže. Takýto úspech sa mu podaril ešte dvakrát. Celkovo v odohratých 222 majstrovských zápasoch vsietil 115 gólov – čo je úplne najviac v novodobej histórii michalovského futbalu. Hrával na poste ľavej spojky a vynikal vysokou postavou, ktorú vedel využiť pri hlavičkových súbojoch. Presadzoval sa vynikajúcou technikou a hlavne prudkou strelou zo svojej ľavačky. Postupne hrával v súťažiach od divízie až po II. celoštátnu československú ligu a vždy sa vedel strelecky presadiť. Bol to strelec, ktorý sa narodí raz za 100 rokov, a preto nie je náhoda, že hral práve v období najväčších úspechov michalovského futbalu.

Cenu prebral osobne

hurcik

Rodák z Liptovského Mikuláša, ale odchovanec Otrokovíc prišiel do Michaloviec, kde od roku 1967 do roku 1977 odohral 222 majstrovských zápasov, v ktorých vsietil 76 gólov, čo znamená 2. miesto v novodobej štatistike, v historicky najúspešnejšej dobe michalovského futbalu, keď Zemplín patril do desiatky najlepších mužstiev Slovenska. Karol Kráľ sa stal najlepším strelcom SNL v ročníku 1972/73 a podieľal sa na postupe v ročníku 1974/75 do druhej najvyššej súťaže vo vtedajšom Československu. Bol útočník, hrával aj pravú spojku a bol obojnohý, dobrý technik, strelec a hlavičkár, viac ako 4 roky bol kapitánom mužstva. V Zemplíne aj trénoval 3 roky ako asistent trénera Pšenka pri „A“ mužstve a 2 roky ako tréner A-dorastu v II. dorasteneckej lige.

Cenu prebral osobne

kral

Michalovský odchovanec začal hrávať za A-mužstvo v divízii v ročníku 1962/63, keď mužstvo postúpilo do II. slovenskej ligy a po ďalšom postupe hrával II. moravsko–slovenskú ligu. Po vojenčine v juniorke Dukly Praha a návrate domov do Michaloviec prestúpil do Lokomotívy Košice, kde hrával úspešne niekoľko sezón aj ako reprezentant Československa v juniorskom tíme. V roku 1977 sa vrátil do Michaloviec a hneď prispel k opätovnému postupu do II. celoštátnej československej ligy. Celkovo odohral za Zemplín 117 majstrovských zápasov, v ktorých vsietil 36 gólov, čím pomohol k trom postupom Zemplína do vyšších súťaží v historicky najúspešnejšej dobe michalovského futbalu. Pavol Ondo bol výborné pravé krídlo alebo záložník, rýchly, technicky skvelý a dobre strieľajúci motor mužstva.

Cenu prebral osobne

ondo

Pod jeho vedením dosiahol michalovský A-tím v sezóne 1969/70 najlepšie umiestnenie v klubovej histórii.

Narodil sa 19. februára 1928 v Binghamptone v USA. V roku 1944 začal svoju futbalovú kariéru štartom za dorastenecký športový klub v Seredi, ktorý sa prebojoval až do finále o majstra Slovenska proti Slávii Prešov. V tomto období prebiehali futbalové súťaže súčasne s vojnovými udalosťami II. svetovej vojny a hlavne s udalosťami súvisiacimi so Slovenským národným povstaním. Oba finálové zápasy skončili zhodne výsledkom 3:0. Rozhodujúci tretí finálový zápas sa už neodohral, a preto malo Slovensko v tomto ročníku dvoch víťazov. V ročníku 1946/47 nasledoval jeho príchod do „veľkého futbalu“, a to do trnavského Sokol Kovosmalt, ktorý sa neskôr premenoval na Spartak Trnava. V bohatej hráčskej kariére za Spartak Trnava za jeho najväčší úspech možno považovať sezónu 1951/52, kedy sa hral po prvýkrát Československý pohár. Trnava postúpila až do pražského finále, v ktorom na Letnej pred 15000 divákmi porazila Ústí nad Labem výsledkom 1:0. Trénerskú kariéru začal v Podbrezovej a v ročníku 1964/65 nasledoval jeho príchod do Michaloviec, s ktorými sa viažu jeho najúspešnejšie trénerské roky. V Michalovciach pôsobil s krátkymi prestávkami celkovo dvanásť sezón. Za jeho najväčšie úspechy je potrebné považovať účinkovanie mužstva Zemplína Michalovce v moravsko-slovenskej lige, ale predovšetkým v celoštátnej československej druhej lige, keď mužstvo Michaloviec v súťažnom ročníku 1969/70 pod jeho vedením obsadilo konečné 7. miesto, čo je zatiaľ najväčší úspech v histórii michalovského futbalu.

psenko2

Pochádza od Vranova a do Zemplína ho z dorastu VSS Košice priviedol jeho brat a funkcionár Zemplína Štefan v roku 1978. Vtedajšiemu trénerovi Zemplína p. Pšenkovi sa veľmi pozdával, a tak zostal hrávať za farby michalovského klubu. Postupne sa stal z neho rekordér v počte odohratých majstrovských stretnutí v novodobej histórii Zemplína, keď za 12 sezón odohral 283 majstrovských zápasov. Michal Varga začínal na poste útočníka (vsietil celkovo 27 gólov), ale nakoniec sa udomácnil na poste pravého obrancu, kde uplatnil svoju techniku, rýchlosť, taktickú vyspelosť a zodpovednosť. Bol prototypom moderného ofenzívneho obrancu a dlhoročným kapitánom mužstva.

Cenu prebral osobne

vaga

Je michalovský odchovanec. Za A-mužstvo začal hrávať až po návrate z vojenčiny v ročníku 1979/80. Pôvodne hrával na poste útočníka, na ľavom krídle, ale dlho sa nevedel presadiť do základnej zostavy takže hrával za B-družstvo mužov Zemplína. V tomto tíme začal hrať na poste stopéra a podával také kvalitné výkony, že si týmto vypýtal nomináciu do „áčka“ už na nový stopérsky post. Počas svojej aktívnej hráčskej kariéry odohral za Zemplín celkovo 268 majstrovských zápasov, čo ho zaradzuje na 3. miesto v počte odohratých majstrovských stretnutí za Zemplín v novodobej histórii michalovského futbalu. „Béla“, ako ho všetci familiárne volali, sa stal predstaviteľom nového typu stredného obrancu. Bol rýchly, technický, výborný taktik – slovom vynikajúci futbalista.

Cenu prebral osobne

jurasko

Chlapec zo Šariša posilnil Zemplín v roku 1981, keď mužstvo Zemplína hrávalo II. SNL. Hneď skvele zapadol do mužstva a odohral zaň celkovo 280 majstrovských zápasov, v ktorých vsietil úctyhodných 67 gólov. Počtom strelených gólov v majstrovských zápasoch je na 3. mieste (za Hurčíkom a Kráľom) v novodobých štatistikách michalovského klubu. Na to, že „Pepo“ Žarnay hrával na poste stredového hráča, je počet strelených gólov obdivuhodným výkonom. Aj vďaka jeho streleckej potencii postúpilo mužstvo Zemplína do I. SNL, kde hralo nasledujúce 4 ročníky. Aj keď úspechy Zemplína v tomto období boli veľmi striedavé, jedna istota tu bola – výkony Jožka Žarnaya. Bol to typický špílmacher, vynikajúci technicky, rýchlostne, strelecky a kombinačne vybavený futbalista. Skutočný dirigent mužstva. Príklad skutočného morálneho a vynikajúceho hráča.

Cenu prebral osobne

zarnay

S futbalom začal vraj skôr než mu siaha pamäť. Zo žiackeho družstva v rodnej obci Bieľ ho životná púť zaviedla na strednú školu do Sniny, kde po niekoľkých dňoch sa dostal do bránky druholigového dorastu Spartaka. Zo seniorskeho „áčka“ narukoval potom do Dukly Prešov, odkiaľ sa vraj kvôli Marienke vrátil a pôsobil ako brankár a v prípade potreby aj ako hráč do roku 1975, do Sniny. Po „problémoch“ s trénerom Kánásym sa rozhodol pre rozhodcovskú kariéru. Ako hráč mal, ako sa hovorí dvere otvorené (nebolo a ani nie je častým zvykom, aby sa hráči dali na dráhu rozhodovania), a už v sezóne 1981/82 zaklopal na bránu celoštátnej Československej ligy, ako jeden zo 14-tich Slovákov. V tom čase ho práve kamaráti Štefan Nadzam a Štefan Potoma zlákali do Michaloviec, kde sa presťahoval s manželkou Máriou a troma deťmi. Od tohto času dá sa povedať až do dnes pôsobí v rôznych funkciách v michalovskom futbale odhliadnúc od toho, kto ho práve „spravuje“. S píšťalkou a zástavkou pôsobil plných 10 rokov v spomínanej lige už ako „Czetö z Michaloviec“. Rozhodoval 108 ligových zápasov ako hlavný a ďalších 238 ako čiarový rozhodca. V roku 1985 sa dostal na medzinárodnú listinu ako postranný rozhodca do spoločnosti takých rozhodcov ako Vojtech Christov, Jozef Marko či Dušan Krchňak. Na medzinárodnej scéne za 6 rokov fungoval 21-krát v súťažiach FIFA a UEFA ako postranný a 37-krát ako hlavný rozhodca v mládežníckych súťažiach UEFA. Najviac si cení európske pohárové zápasy v úlohe postranného ako AS Roma – Bayern Mníchov (Na Olympijskom štadión v tom čase neprerobenom bolo 110 000 divákov), Glasgov Rangers – Osasuna Pamplona, FC Bruggy – CZ Beograd, kvalifikačné zápasy na ME ako Švédsko – Španielsko či Grécko – Dánsko, keď v drese severanov chytal známy Peter Schmaichel… Skrátka, pre chlapca z Bieľu neskutočne zaujímavý svet „veľkého futbalu“. Pišta však je známy aj ako funkcionár, keď v rôznych funkciách pôsobil od roku 1983 dá sa povedať až do dnešného času. Toho času vykonáva medzi inými funkciu delegáta pozorovateľa rozhodcov a v rámci SFZ a má na starosti odborný rast delegátov vo Východoslovenskom regióne.

Cenu prebral  osobne

czeto

Narodil sa 18. januára 1940 v Budkovciach (okres Michalovce), kde začal hrávať za žiakov. Ako stredoškolák hral 1. dorasteneckú ligu vo Zvolene, kde obliekal aj dres seniorov. Na vojenčine bol hráčom Dukly Šumperk odkiaľ odišiel do Třinca, kde hrával sedem rokov aj najvyššiu súťaž a bol aj kapitánom mužstva. V roku 1967 sa vrátil medzi „svojich“ do Michaloviec. Hral pamätné zápasy pred viac tisícovou návštevou v II. celoštátnej lige, kde vtedajší Zemplín obsadil krásne 7. miesto. V roku 1971 ukončil hráčsku kariéru a začal svoju trénerskú púť v Spartaku Vihorlat Snina (1971-73) a potom sa vrátil do Michaloviec kde pôsobil päť sezón (1973-77). Na krátku dobu odišiel do Veľkých Kapušian a v roku 1981 sa opäť vrátil do Michaloviec, kde strávil nasledujúcich 6 rokov za asistencie svojho bývalého spoluhráča, žiaľ, dnes už nebohého Štefana Potomu. V rokoch 1987-89 trénoval susedný Slavoj Poľnohospodár Trebišov s nezabudnuteľným funkcionárom Jankom Baluchom. Z Trebišova viedla jeho trénerská anabáza do Tatrana Prešov, neskôr do Hradca Králové (1993-94) a späť do prešovského Tatrana. V tom čase už však mal Pišta, tak ho všetci familárne nazývali, vážne zdravotné problémy, ktoré mu nedovolili splniť jeho ďalšie futbalové ciele. Zákerná choroba premohla aj jeho silné športové srdce a 26. júla 1995 skonal vo veku 55 rokov. Pišta zostáva v našich srdciach ako skvelý hráč, tréner a človek. Na jeho počesť sa pravidelne organizuje v Michalovciach memoriál a tohto roku sa bude konať už jeho 17. ročník.

Cenu prebrala manželka pani Mária Nadzamová

nadzam

Aktívny hráč, funkcionár a tréner v období rokov 1953–2003. Okrem desiatich rokov, počas ktorých pôsobil v iných kluboch nášho regiónu, celých 40 rokov svojho života zasvätil práci pre michalovský klub na Zemplíne. Hrával za všetky vekové kategórie Zemplína a v rokoch 1963–1965 za A-družstvo mužov. Známy je ako futbalový tréner, ktorý viedol na Zemplíne postupne družstvá všetkých vekových kategórii. S dorastencami dvakrát postúpil do najvyššej dorasteneckej ligy, mužov trénoval v rokoch 1987–1989. Ďalšie 4 roky pôsobil ako tréner a športový riaditeľ pri A-družstve dospelých v Michalovciach. Vo svojej bohatej trénerskej kariére viedol aj krajské výbery dorastencov a hráčov do 21 rokov. Hrával s ocenenými hráčmi Milanom Maťašom, Ladislavom Hurčíkom a Karolom Kráľom. Ako tréner pracoval s dnešnými ocenenými hráčmi – Michalom Vargom, Vojtom Juraškom, Jozefom Žarnayom, Igorom Remákom a Adriánom Devečkom. V roku 2005 mu bola udelená Cena primátora mesta za rozvoj športu.

Cenu prebral osobne

bliscak

Odchovanec michalovského futbalu. V rokoch 1988–1996 prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami michalovského futbalového klubu. Počas štúdia v Košiciach hrával v rokoch 1996–1999 za družstvá FK Čaňa a Spoje Košice. Od roku 2000 bol stabilným hráčom mužstva dospelých v Michalovciach. V nasledujúcich desiatich rokoch, s krátkymi prestávkami, počas ktorých hrával za corgoňligovú Nitru, v Trebišove a Šali, odohral za materský klub Zemplín Michalovce ako jeden z mála hráčov tohto obdobia 9 plných sezón na poste ľavého obrancu a stredopoliara. Bol vždy príkladom pre svojich spoluhráčov svojim profesionálnym prístupom k futbalovým povinnostiam a príkladom lojality k materskému klubu. V súčasnosti svoje bohaté futbalové skúsenosti odovzdáva najmladším talentom vo futbalovom klube MFK Zemplín Michalovce a pracuje na pozícii šéftrénera mládežníckych prípraviek na VI. základnej škole.

Cenu prebral osobne

devecka

Aktívne začal hrávať futbal za ŠK Zemplín Michalovce v dorasteneckom družstve od roku 1973. Pred nástupom na vysokoškolské štúdium do Prešova bol členom kádra mužov pod vedením trénera Pšenka. Po ukončení vysokoškolského štúdia začal pracovať na VI. základnej škole v Michalovciach, kde bol zakladateľom prvej športovej futbalovej triedy v rámci základných michalovských škôl. Od tohto momentu sa odvíja jeho ďalšia futbalová funkcionárska kariéra v michalovskom futbale. V období začiatku 90–tych rokov prevzal najvyššiu riadiacu funkciu v michalovskom klube po dlhoročnom predsedovi Alexandrovi Bugalovi a pracoval ako predseda klubu a športový riaditeľ v jednej osobe v období zložitého hľadania vhodných športových a ekonomických podmienok na ďalší rozvoj futbalu v Michalovciach. V súčasnosti je Igor Remák zástupcom riaditeľa na Gymnáziu Pavla Horova a manažérom mládeže vo futbalovom klube MFK Zemplín Michalovce. V rámci Útvaru talentovanej mládeže pri futbalovom klube venuje všetku svoju aktivitu a pozornosť svojim kolegom, mládežníckym trénerom, aby vychovávali z mladých talentovaných futbalistov nielen úspešných športovcov, ale najmä schopných hráčov do družstva dospelých a v neposlednom rade korektných, pracovitých a čestných ľudí. Presne takých, akým je sám Igor Remák.

Cenu prebral osobne 

remak

Pochádza z Oravy, študoval na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave. Krátko po ukončení vysokej školy prišiel v roku 1955 do Michaloviec, kde pracoval ako lekárnik viac ako 53 rokov. Popri svojej náročnej a záslužnej práci viac ako 30 rokov venoval veľa úsilia a svojich schopností rozvoju najpopulárnejšej hry v Michalovciach. Jeho meno je nerozlučne spojené s obdobím najväčšej slávy michalovského futbalu. Ako predseda TJ Zemplín Michalovce s tímom spolupracovníkov sa pričinil o nemalé úspechy michalovských futbalistov. Obdobie jeho pôsobenia vo futbale je spojené s výraznými a dodnes neprekonanými výkonmi v celoštátnych súťažiach v rámci bývalého Československa, aj s pozoruhodným rozvojom mládežníckeho športu v našom meste. Svojou dlhoročnou úspešnou činnosťou ako popredný športový funkcionár a organizátor prispel veľkou mierou k reprezentácii nielen michalovského futbalu, ale aj mesta Michalovce. Je nositeľom Ceny primátora za rok 2000, a v roku 2009 mu bola udelená Cena mesta Michalovce. Zároveň je nositeľom najvyšších ocenení v rámci československej a slovenskej telovýchovy a športu. Od roku 2000 je nositeľom Ceny fair play MUDr. Ivana Chodáka. V roku 2009 mu Slovenský futbalový zväz udelil za dlhoročnú a obetavú prácu vo futbalovom hnutí Zlatú medailu.

Alexander Bugala bol uvedený do Siene slávy ako „Futbalová osobnosť storočia michalovského futbalu„

Cenu prebral osobne

bugala