Denník Šport hodnotí jeseň žlto-modrých

Jeseň v podaní michalovských futbalistov sa ničím zvláštnym nevynímala od tých predchádzajúcich. Tréner Jozef Majoroš ml. zažíval na lavičke perné chvíle, no závere jesene sa už niesol v oveľa pozitívnejšom duchu. Aj tak je však účasť v hornej šestke veľmi nepravdepodobná.

TRÉNER JOZEF MAJOROŠ ML. SI MYSLÍ, ŽE BODY Z ÚVODU SÚŤAŽE MUŽSTVU CHÝBALI PRI KONEČNOM HODNOTENÍ

Po úvodných troch kolách ste nemali na svojom konte ani bod pri hrozivom skóre 0:10. Aké myšlienky vás v tom čase premáhali?

„Vedeli sme, že nás bude čakať ťažký začiatok súťaže. Odišlo nám 12 hráčov a do začiatku súťaže sa nám ich nepodarilo nahradiť. Tie výsledky síce boli zlé, ale po hernej stránke to nebolo najhoršie. Každopádne, body z úvodu sezóny nám chýbajú pri konečnom hodnotení jesene.”

V tom čase ste sa zaoberali prvou šestkou a nadviazaním tak na predchádzajúce dva ročníky, alebo skôr ste sa začínali zmierovať s tým, že vás v tejto sezóne bude čakať skôr tvrdý boj o záchranu?

„Pred sezónou sme si dali cieľ postúpiť do prvej šestky. Veril som, že po doplnení kádra prídu aj výsledky, čo sa aj postupne stávalo realitou. Škoda remízových zápasov s Trenčínom, keď sme pred koncom viedli 2:0 i doma so Žilinou. Zasiahol nás aj koronavírus, čo sa tiež odzrkadlilo.”

Akurát v čase, keď ste sa nadýchli k lepším výkonom, pribrzdila vás v rozlete pandémia. Chytili ste znova úspešnú šnúru, no ukončil ju záver jesene.

„To je pravda. My sme káder skladali do konca septembra, teda do konca prestupového obdobia. V posledný deň prišli Taiwo, Bednár a Tandir. Chvíľu to teda trvalo, kým si hráči na seba zvykli. Škoda pandémie, ktorá nás zabrzdila. S tým však už nič nenarobíme. Veríme, že sa nám podarí udržať káder pokope a na jar nadviažeme na aktuálnu sériu bez prehry.”

Michalovce mali najhoršiu defenzívu v lige. Práve na tento aspekt ste doplácali. Ku konci jesene to už bolo výrazne lepšie. Malo to už parametre, ktoré sa zhodovali s vašou predstavou?

„Stále sme pracovali na defenzíve. Škoda, že sa nám zranil Siopois, ktorý dobre zapadol do štvorčlennej obrannej formácie. Góly mrzia, no veľmi veľa sme ich dostali po individuálnych až naivných chybách, ktoré nás stali aj lepšie umiestnenie. Súhlasím, ku koncu to už bolo z našej strany oveľa lepšie.”

Zo začiatku ste mali aj mizernú úspešnosť v ofenzíve. Aj v tomto smere ste sa postupne zlepšili. Našli Michalovce strelca v podobe Abdulrahmana Taiwa?

„Kvôli tomu sme brali z Dunajskej Stredy. Vedeli sme, že má potenciál na strieľanie gólov. Rovnako tak i Tandir či Trusa. Mužstvo je mladé, preto je veľkým prínosom, keď nastúpi Igor Žofčák, ktorý vie na seba zobrať zodpovednosť a strhnúť kolektív. A preto sme siahli aj po Tandirovi.”

Ku koncu jesene končí hosťovanie Bednárovi i Taiwovi. Vrátia sa do Dunajskej Stredy?

„Máme prísľub, že obaja môžu u nás pokračovať aj v jarnej časti súťaže. Naopak, na jar už v tíme nebudú Adam Griger, ktorý prestúpil do LASK Linz, a končia aj Lukáš Lukčo a Christos Kountouriotis.”

Na hornú šestku strácate štyri body. Celkom vám žičí žreb, keď doma hostíte Nitru a Sereď a vonku vás čaká Pohronie i Dunajská Streda, no hrá sa už iba o 12 bodov. Vidíte ešte reálne boj o hornú šestku, alebo tým, že to nie je už len vo vašich rukách, nemáte veľké oči?

„Štyri body je zároveň malý i veľký rozdiel… Zápasov do konca základnej časti už nie je veľa. Urobíme všetko preto, aby sme zápasy zvládli víťazne. Na čo to nakoniec v konečnom účtovaní bude stačiť, sa dozvieme až začiatkom marca.”

Kto bol najlepší hráč vášho mužstva a kto najlepší hráč celej súťaže?

„Igor Žofčák stále ukazuje svoju kvalitu a naďalej zostáva platným hráčom. Jeho prínos pre mužstvo je veľký. V posledných zápasoch ukázal strelecký potenciál Taiwo. Kvalitné výkony podával Maťo Bednár. V obrane si udržal vysoký štandard Španiel Soler. Z pohľadu celej ligy sa mi najviac páčil Kalmár z Dunajskej Stredy. Strelil 11 gólov, prínos pre mužstvo je obrovský. Vyčnieval nad všetkými hráčmi v lige.”

VYSVEDČENIE MUŽSTVA

BRANKÁRI – 2 Chorvát Matej Markovič sa po svojom príchode stal jednotkou medzi žrďami. Svoj post si zastal, hoci nemal na svojom konte až toľko skvelých zákrokov, ktoré zabránili gólom, ako to dokázali svojho času Matúš Kira či ešte pred ním Marián Kelemen.

OBRANCOVIA – 3 Obmena kádra sa najciteľnejšie dotkla obrany. Najstabilnejšie výkony podával stopér Soler, pri ktorom rotovali Vovkun, Vaško i Bednár. Až do svojho zranenia sa v dobrom svetle ukazoval aj pravý obranca Siopis. Nesúhra zo začiatku sa podpisovala pod školácke chyby. Postupne sa hra zlepšovala.

STREDOPOLIARI – 2 Ak na ihrisku drží dirigentskú taktovku Igor Žofčák, sebavedomie tímu je na úplne inej úrovni, ako keď kapitán absentuje. Vie podržať loptu, má skvelé videnie i načasovanie finálnych prihrávok. Napokon strelil i 4 góly. Svetlé momenty mal i Phillips, len keby toľko nepadal na trávnik. Neofytidis, Popovits, Spoljarič i Ivanov mali nevyrovnanú výkonnosť. Zo záasu na zips sa zlepšoval Matúš Begala.

ÚTOČNÍCI – 2 Dlho to vyzeralo tak, že Zemplínčania žiadneho útočníka nemajú. Nakoniec to však nedopadlo až tak zle. Trusa (2), Tandir (2) a hlavne Taiwo (6) nastrieľali dokopy 10 gólov, čo je polovica presných zásahov tímu.

LAVIČKA – 4 Na Zemplíne mali polovicu jesene problém zložiť základnú jedenástku. Z toho je zrejmé, že lavička neoplývala až takou silou. Len málokedy sa stalo, že do zápasu naskočil taký hráč, ktorý zmenil kolobeh zápasového diania. Mladí odchovanci sa skôr len nadýchli ligovej atmosféry.

TRÉNERI – 2 Ešte pred začiatkom nového ročníka podpísali michalovskí funkcionári zmluvu na ďalšie dve sezóny s trénerom Jozefom Majorošom. Ten spolu s asistentom Marekom Ondríkom zberal ligové ostrohy a išlo mu to dobre. Výrazne obmenenému kádru dokázal vtlačiť svoju pečať a neskôr sa to odzrkadlilo i na výsledkoch.

MOMENTY SEZÓNY

– Michalovčania vstúpili do novej sezóny prakticky bez športového riaditeľa. Po ôsmich rokoch skončil na tejto pozícii Marek Zahorčák, ktorý sa rozhodol prijať ponuku Legie Varšava.

– Tradične zlý vstup do sezóny. Po prvých troch kolách bez bodu na poslednom mieste so skóre 0:10.

– Vo 4. kole zdolali doma Zlaté Moravce-Vráble 1:0 a v súčte s minulou sezónou bol to ich prvý gól po 591 minútach.

– Začiatkom novembra pred domácim súbojom so Slovanom sa v tíme objavil koronavírus. Až 11 hráči boli pozitívni, čo sa prejavilo nielen v tomto zápase (0:2), ale i v nasledujúcom doma so Senicou (0:1).

– Práve duel so Senicou má ešte stále dohru. Zemplínčania dali protest proti štartu kapitána Juraja Pirosku. Po jeho zamietnutí podali odvolanie, ktoré teraz skúmajú právnici.

– Michalovčania ukončili ďalšiu etapu prác na zveľadení svojho stánku, keď vynovili VIP priestory a pribudli aj nové sky boxy. Za bránkou sa objavila aj nová veľkoplošná obrazovka.

– Jeseň ukončili sériou štyroch zápasov bez prehry, pričom v 18. kole symbolicky na 18. pokus po prvý raz zdolali v najvyššej súťaži Ružomberok.

PLUSY A MÍNUSY

+ na záver jesene šnúra štyroch zápasov bez prehry

+ zrodenie kanoniera – Taiwo strelil 6 gólov, pričom mu na to stačilo záverečných sedem zápasov

+ prehra 0:4 v Ružomberku 19. septembra bola posledným zápasom bez bodu na ihrisku súpera – odvtedy nasledovali štyri remízy a jedno víťazstvo

+ epické víťazstvo v poslednom kole nad Ružomberkom, keď až dvakrát otočili skóre – z 0:1 na 2:1 a z 2:3 na 4:3

– s 37 gólmi najhoršia defenzíva v celej súťaži

– v úvodných siedmich kolách až tri nádielky u súperov – päťka na Slovane, šestka v Žiline a štvorka v Ružomberku

– štvorgólová erupcia v záverečnom jesennom kole zabránila tomu, aby mali najhoršiu ofenzívu v súťaži

– pandémia koronavírusu sa podpísala pod dva domáce prehry v rade

– až štyri prehry doma, teda rovnako ako i vonku

OČAMI EXPERTA MARTINA MIKULIČA: POMOC PRIŠLA ZO ŽITNÉHO OSTROVA

Viesť tento multikultúrny tím musí byť veľká výzva pre každého trénera. Hráčsky káder obsahuje jedenásť národností. Problémom musí byť komunikácia. Dorozumieť sa s hráčmi vyžaduje značné nároky na jazykové znalosti.

Vysvetliť samotné cvičenia v tréningovom procese a ich pravidlá si zrejme žiada množstvo času, aby všetci hráči pochopili hlavný zámer trénera. Nehovoriac o taktických detailoch, ktoré má tréner pripravené. Za toto patrí Jozefovi Majorošovi a jeho tímu veľká poklona.

Každý tréner, ktorý bude pôsobiť v Michalovciach, musí rátať s tým, že každú sezónu ho čaká skladanie družstva za pochodu. Je to isto náročná práca, keďže ani na začiatku ročníka, neviete s akým hráčskym materiálom budete napokon pracovať. Dôležité doplnenie družstva prišlo síce neskôr, ale predsa. Mužstvo posilnili Bednár a Taiwo z Dunajskej Stredy.

Doplnili ďalšieho kmeňového hráča mužstva zo Žitného ostrova – Phillipsa. Taiwo sa stal zatiaľ michalovským spasiteľom, pretože sa vo ôsmich zápasoch až šesťkrát gólovo presadil. V DAC by všetci traja dostávali len minimum šancí, a tak rozhodnutie ísť na hosťovanie do Michaloviec môžeme hodnotiť kladne.

Úvodné tri zápasy sezóny skončili pre Zemplínčanov katastrofálne herne i výsledkovo. Skóre 0:10 sa málokedy vidí. Michalovce majú vždy akú-takú hernú tvár približne po polovici jesene. Hráči sa snažili vyhľadávať prihrávkami do priestoru rýchlonohého Phillipsa alebo Trusu, prípadne smerovali lopty na nohu Tandira.

Vzhľadom na kopaciu techniku Igora Žofčáka sa im darilo presadzovať aj zo štandardných situácii. Výsledky sa striedali ako na hojdačke. Koncovku jesennej časti Zemplínčania celkom zvládli a zo štyroch posledných zápasov získali sedem bodov. Najmä posledný veľmi dôležitý súboj im vyšiel.

Aj keď to bola dramatická gólová prestrelka, triumf (4:3) nad Ružomberkom vlial do družstva opäť nádej na lepšie zajtrajšky. Pri všetkých peripetiách sa MFK umiestnil na 10. mieste a len s minimálnym dvojbodovým odstupom na 7. miesto. Predsezónny cieľ sa nejaví ako utópia.

Igorovi Žofčákovi už určite stavajú pred ihriskom v Michalovciach sochu za prácu, ktorú odviedol nielen počas jesene. V 13 zápasoch, v ktorých nastúpil, strelil štyri góly a na päť ďalších prihral. Výborne zahráva štandardné situácie, po ktorých to v súperovom pokutovom území vždy smrdí gólom. Dúfajme, že Igor bude hrať futbal čo najdlhšie, pretože mladší spoluhráči majú vďaka nemu vysokú školu futbalu priamo u seba v kabíne.

Hosťovanie na Zemplíne veľmi prospelo Taiwovi. Opäť ukázal, že potenciál, ktorý je v ňom, môže demonštrovať. Okrem šiestich zásahov sa v zápasoch dostával do viacerých sľubných šancí. Vždy, keď skóroval, Michalovce bodovali. Pre MFK bude dôležité mať takéhoto strelca, aby im pomohol so záchranárskymi prácami.

Dvadsaťštyriročný španielsky stopér Ian Soler sa predstavil v 16 zápasoch. Zdobí ho dobrá rozohrávka, respektíve hĺbkové prihrávky, ktoré preniknú cez líniu súperových útočníkov alebo stredových hráčov. Často sa pokúša aj o vyvedenie lopty, čo má za následok naviazanie súperových hráčov a vytvorenie voľných priestorov pre svojich spoluhráčov.

Martin Mikulič je televízny expert a bývalý útočník

KOMENTÁR ŠPORTU: ŠPECIFIKUM V ZABEHANÝCH KOĽAJÁCH

Už to vyzerá tak, že okrem Michaloviec žiaden iný tím v našej najvyššej súťaži nedokáže so železnou pravidelnosťou rok čo rok zopakovať jesenný scenár. Nebyť korony, naozaj by stačilo urobiť z predchádzajúcich hodnotení Ctrl+C – Ctrl+V a v komentári by si nikto nič nevšimol…

Zemplínčania začali tradične katastrofálne. Pri pohľade na (ne)zloženie kádra mali od začiatku vyárendované miesto na dne tabuľky. Počas krátkej letnej prestávky nastala výrazná obmena, keď odišlo až 12 hráčov a adekvátna náhrada neprichádzala.

Nečudo, že papierové predpoklady sa začali rýchlo napĺňať, hoci o čosi drsnejšie ako po iné roky. Popravde, východniari už drsno skončili uplynulý ročník – v posledných troch kolách nezískali ani bod, neskórovali a zaknihovali si skóre 0:10. Prišla nová sezóna, prvé tri zápasy a znova bez bodu, bez gólu a nových 0:10.

Mimochodom, v ktorom klube by toto ustál tréner? A to je ďalšie špecifikum Michaloviec. Trpezlivosť má v klube inak nastavené mantinely a chvíle trénera Jozefa Majoroša i vďaka za dôveru čoskoro prišli. Takže, keď v nasledujúcom kole Ricardo Phillips proti ViOnu jediným gólom zápasu ukončil len tesne pod 600-minútovou hranicou gólové suchoty, všetci si zhlboka vydýchli.

Prišli prvé body, ale čo bolo najhlavnejšie prichádzali už i prvé výraznejšie posily. Paradoxne, už v čase, keď Michalovčania po odchode Mareka Zahorčáka nemali obsadený post športového riaditeľa. A tento stav pretrváva doteraz!

A nasledovalo ďalšie tradičné obdobie, tentoraz renesancie tímu. Body začali pribúdať, pribudla pasáž, keď z piatich duelov prehrali len jeden, a možno by bodov pribudlo i viacej, keby nezaúradovala pandémia COVID-19. Až 11 hráčov muselo ísť do karantény a tréningové výpadky sa chtiac-nechtiac odzrkadlili hlavne v domácom súboji so Senicou (0:1).

Práve po ňom sa otvoril prípad Piroska, keď Michalovčania napadli štart senického kapitána, ktorý bol podľa ich názoru i názoru právnikov, neoprávnený. Aktuálne prípad stále nie je ukončený a na stole ho má Odvolacia komisia SFZ.

To už Michalovčania chytili slinu a jeseň ukončili sériou štyroch stretnutí bez prehry. A znova si po roku mohli tradične zopakovať: škoda, že už končí jesenná časť. Ktovie, či im jesenný finiš bude nakoniec stačiť na hornú šestku. Napriek celkom priaznivému žrebu v zostávajúcich štyroch kolách základnej časti súťaže sme pri štvorbodovej strate skôr skeptickí.

Inak, po vystužení kádra predovšetkým hosťujúcimi hráčmi z DAC (Phillips, Bednár, Taiwo) sa tréner Majoroš mohol spoľahnúť na kostru tímu Soler – Bednár – Žofčák – Taiwo. Najmä prínos Igora Žofčáka je pre tím stále obdivuhodný. Jeseň zakončil symbolicky svojim 50. gólom v našej lige v poslednom zápase proti Ružomberku (4:3).

Zdroj: denník Šport

Foto: Róbert Andrejov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *