Šoltis sa zaradil k najlepším trénerom

Vlani delené ôsme miesto (spolu s Pavlom Hapalom a Marcom Rossim), teraz skok o tri priečky vyššie. Anton Šoltis sa vo futbalovej ankete Najlepší tréner na Slovensku premiérovo dostal do top päťky, keď v hlasovaní 36 odborníkov nazbieral 13 bodov. Košický rodák za sebou nechal aj takých lodivodov ako sú Adrián Guľa, Jaroslav Kentoš či Peter Hyballa. „Ďakujem všetkým, ktorí mi dali svoj hlas. Je to zadosťučinenie za vykonanú prácu, pretože v súčasnosti nie je trénerské remeslo vôbec ľahké,“ zaznelo zo Šoltisových úst.

Predtým mali väčší rešpekt

Donedávna bol Anton Šoltis suverénne najdlhšie slúžiacim trénerom v našej najvyššej súťaži. Michalovskej lavičke šéfoval tri a pol roka, čo v našich končinách nebýva zvykom. „Asi aj to zavážilo, že za mňa niektorí hlasovali. Určite si však všimli aj progres mužstva, keďže každým rokom sme sa v tabuľke posúvali vyššie a vyššie. Potvrdzuje to aj minuloročný premiérový postup do skupiny o titul, v ktorej sme sa umiestnili na piatom mieste,“ vyjadril sa Šoltis, ktorý v MFK Zemplín skončil v novembri, keď ho vedenie klubu kvôli neuspokojivým výsledkom odvolalo z funkcie. Mrzí ho, že v tejto dobe status trénera nie je taký, ako trebárs pred dvadsiatimi rokmi. „Teraz je táto robota ťažšia. Počas mojej hráčskej kariéry bol pohľad na trénerstvo úplne iný a kormidelníci mali väčší rešpekt. Dobou a spoločenským nastavením sa to však akosi vytratilo. Toto musíme na Slovensku posúvať ďaleko, ďaleko ďalej. Len poctivou robotou, prístupom a možno nejakou zmenou, ktorá hádam v blízkej budúcnosti príde, by mohlo dôjsť k tomu, že naša práca bude znovu vnímaná tak, ako predtým.“

Niečo sa mu už rysovalo

Keď sa pozrieme na popredné priečky rebríčka, môžeme vidieť, že aktuálne hrajú prím mladí lodivodi, ktorí ešte nedovŕšili päťdesiatku. Prvý Ján Kozák mladší má iba 39 rokov, druhý Martin Ševela, piaty Anton Šoltis, šiesty Adrián Guľa aj siedmy Peter Hyballa zhodne 44, ôsmy Jaroslav Kentoš 45… „Trend mladých trénerov nastal už pred niekoľkými rokmi, keď sa vymenila staršia generácia. Väčšinu našich prvoligových mužstiev vedú práve mladí tréneri. Na druhej strane, aj keď kariéru len začíname, dosiahli sme už nejaké úspechy. Aj preto sme skončili tak vysoko,“ konštatoval Šoltis, ktorý je momentálne bez angažmánu. „Niečo sa mi rysovalo, ale nedotiahlo sa to do konca. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Vyzerá to tak, že ani v blízkej dobe si nič nenájdem, keďže vo svete zúri koronavírus a šport je teraz na vedľajšej koľaji.“ Šoltis netrénuje už viac než štyri mesiace, čo sa mu ešte neprihodilo. „Dôvod je aj ten, že nechcem ísť niekde k mládeži. Rád by som zostal pri mužoch. Počkám si na novú výzvu, ktorá ma osloví. Treba byť trpezlivý,“ doplnil.

Začali ho už svrbieť dlane

Jedným dychom však Šoltis dodáva, že trénovanie mu už chýba. „Prvé mesiace ešte boli v pohode, ale časom ma už začali svrbieť dlane. Keď ste boli niekoľko rokov vkuse v nejakom kolobehu, tak je normálne, že vám každodenná práca s chlapcami či riešenie problémov začnú chýbať. Predtým som bol stále rozlietaný, teraz som iba doma. Je to zapríčinené aj aktuálnou situáciou okolo epidémie. Nezostáva nám nič iné, len to prečkať. Zdravie je teraz na prvom mieste. Musíme sa nastaviť pozitívne a veriť, že to čoskoro pominie,“ nestráca optimizmus tento Košičan, ktorý ani po predčasnom konci na Michalovce nezanevrel. „V ich prípade platilo zlý začiatok, dobrý koniec. Po prvom zápase s Trenčínom by nikto nepovedal, že sa z toho pozbierajú, ale nasledujúce ťažké súboje zvládli. Ja som stále tvrdil, že majú na to, aby postúpili do prvej šestky, a to sa aj potvrdilo. V jeseni sme mali najkvalitnejší tím za posledné roky z pohľadu individualít.“

Zdroj: denník Korzár

Foto: Róbert Andrejov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *