Ľahká cesta nemá človeku čo dať

Do sezóny vstúpil ako prvý útočník Michaloviec, no jeho sľubne naštartovanú kariéru pribrzdilo hororové zranenie. V septembrovom súboji 8. kola Fortuna ligy Matejovi Trusovi (18) po sklze spôsobil zlomeninu oboch kostí v holeni trenčiansky obranca Cole Kpekawa a štadiónom na Zemplíne sa ozval hrozivý výkrik. Stopér AS dostal červenú kartu a dlhodobý trest od disciplinárky, talentovaný mladík Michaloviec sa po operácii dozvedel informáciu, že ho čaká približne ročná pauza. So vzniknutou situáciou sa bije športovo. „Pomaly pracujem na svojom návrate. Verím, že sa na ihrisku objavím silnejší,“ povedal Matej Trusa v našom rozhovore približne po dvoch mesiacoch od nešťastného momentu.

Ako sa vám darí?
Ďakujem za opýtanie. Každým dňom je to lepšie, každým dňom si môžem v tréningu viac dovoliť. Cítim sa dobre, pomaly sa vraciam do bežného života aktívneho športovca. Je to fajn.

Akým spôsobom trénujete?
Môžem robiť všetky cviky, ktoré nesúvisia s dynamickým pohybom. Najviac času momentálne trávim v posilňovni, prípadne v plavárni. Cítim, že plávanie mi veľmi pomáha. V posilňovni zaberám na stacionárnom bicykli, venujem sa stabilizačným cvičeniam.

Kedy začnete trénovať s loptou?
Najradšej by som bol, keby to bolo už ďalší týždeň, ale ešte si musím trochu počkať a ísť krok za krokom. Najskôr musím začať behať a až potom sa dostanem k lopte. Verím, že v januári si už do nej budem môcť s ľahkosťou ťuknúť.

Hneváte sa na protihráča, ktorý vám zlomil nohu?
Ani nie. Poukladal som si to v hlave. Ani vtedy ma neovládla zlosť. Samozrejme, prežíval som rôzne emócie, ale dokázal som sa cez to preniesť. Uvedomil som si, že aj také veci futbal prináša. Nie vždy je to len o pekných chvíľach. Som s tým stotožnený a som pripravený na návrat. Verím, že všetko pôjde čo najhladšie.

Zaujíma sa Cole Kpekawa o váš zdravotný stav?
Momentálne si nepíšeme ani netelefonujeme. Krátko po zranení sa mi dvakrát ozval. Odvtedy sme neboli v kontakte.

Hovorí sa, že negatívne zážitky človeka posilnia. Cítite, že sa vrátite silnejší?
Presne nad tým som uvažoval a týmto spôsobom sa ma snažia smerovať aj ľudia v mojom okolí. Pre každého vo všeobecnosti je najlepšie ísť ľahkou cestou. Tá však nemá človeku čo dať. Prežívam ťažšie obdobie, s ktorým sa pobijem a verím, že mi to čosi dá do futbalového života. Asi to tak malo byť. Možno ešte úplne nechápem význam veci, ktorá sa mi stala, no verím, že v budúcnosti budem vidieť aj jej pozitívne aspekty.

Kto je vám dnes najväčšou oporou?
Najmä moja rodina, ktorá stojí pri mne od začiatku. Podporujú ma aj všetci kamaráti. Bez nich by to nešlo. Takisto spoluhráči, ktorí mi stále pripomínajú, že na mňa čakajú. Nikto mi nedal pocítiť, že už nie som potrebný. Stále cítim podporu, všetci ma ženú dopredu.

Hneď po vašom zranení nastúpili vaši spoluhráči na zápas v špeciálnych tričkách, v ktorých vám vyjadrili podporu. Hreje to pri srdci aj teraz?
Samozrejme, bol to silný moment. Mám veľa fotografií v mobile a keď mi je ťažšie, pozerám si tie, na ktorých hrám futbal. Minule som natrafil aj na túto fotku. Ihneď som sa začal usmievať, keďže to bolo veľmi pekné.

Michalovce nevyhrali už šesť fortunaligových kôl a klesli na 10. priečku tabuľky. Ako vnímate súčasnú fazónu z tribúny?
S chalanmi som v kontakte celý týždeň. Pravidelne chodievam na štadión. Mužstvo sa nijako nezmenilo a v tréningu šliape tak, ako má. To, že sa občas nedarí, je normálne. Kríza príde na každého. Teraz sa to stalo nám. Nezbierame body, ale herný prejav nie je zlý. Videl som každý zápas a neraz sme hrali pekný futbal. Škoda, že sme natiahli negatívnu šnúru a odniesol si to tréner.

Čo je hlavný problém vášho mužstva?
Myslím si, že za tým môže byť len absencia športovej šťasteny. V kabíne nemáme problémy, všetci chalani spolu super vychádzajú. Každý je nastavený na to, aby makal ešte viac a aby sa nám opäť začalo výsledkovo dariť. Verím, že keď budeme aj naďalej do toho dávať maximum, všetko pôjde podľa predstáv.

Hnevá to o to viac, že nemôžete chlapcom pomôcť svojimi výkonmi na ihrisku?
Áno, je mi to ľúto. Pozerám zápasy z tribúny a keď sa spoluhráči tešia, teším sa s nimi. Keď sa im nedarí, mrzí to aj mňa. Hnevá ma, že im nemôžem pomôcť na ihrisku k lepším výsledkom. Snažím sa ich podporiť. V ťažkých chvíľach ma povzbudzujú a aspoň takto sa im to snažím vrátiť. Verím, že to spolu zvládneme.

Šancu v prvom tíme Michaloviec vám dal tréner Anton Šoltis. Škrie vás, že práve on doplatil na výsledkovú krízu?
Presne tak. Trénerovi vďačím za veľa. Vytiahol ma do mužského futbalu, na tejto úrovni to bol môj prvý tréner. Dal mi toho veľa nielen do futbalového, ale aj do osobného života. Myslím si, že spolu s trénerom Jozefom Majorošom tvorili veľmi dobrý tandem. Škoda, no nič sa nedá robiť. Aj takýto býva futbal.

Teší vás, že práve Jozef Majoroš ml. po ňom prevzal žezlo?
Aspoň to je pozitívne. Nielen pre mňa, ale pre všetkých chalanov. Poznáme sa a takisto dlhodobo odvádza skvelú robotu. Je to veľmi dobrý tréner.

Nemáte ľahký žreb. Veríte, že dokážete zlomiť sériu šiestich zápasov bez víťazstva?
Každý zápas je ťažký. V našej lige je jedno, ktorému súperovi čelíte. Najdôležitejší a najnáročnejší zápas je vždy ten, ktorý nasleduje. Čaká nás Dunajská Streda. Verím, že tentoraz to už prelomíme.

Sezónu ste začali v základnej zostave. Mrzí vás, že zranenie prišlo v čase, keď ste mali skvele naštartovaný nový fortunaligový ročník?
Mrzelo by to aj v čase, keby sa mi nedarilo. Takáto vec vás nikdy nepoteší. Samozrejme, sklamanie bolo o to väčšie. Darilo sa mi a každý mi hovorí: „Škoda, že sa ti to stalo práve teraz.“ Verím, že keď sa vrátim, rýchlo sa do toho dostanem a bude to ešte lepšie ako predtým.

Sidibe Modibo sa má triasť o miesto v zostave?
Sme kamaráti (smiech, pozn. red.). Samozrejme, sme aj konkurenti, ale medzi nami bude určite zdravá súťaživosť. Jeden druhému si navzájom prajeme.

Michalovce vždy zoženú zaujímavé posily v priebehu sezóny. Je o to ťažšie pre domácich hráčov bojovať o miesta v zostave?
Konkurencia je prospešná. Posúva nielen jednotlivcov, ale aj mužstvo ako celok. Keď má tréner na výber viacero možností, hráčov to tlačí vpred. Vnímam to len pozitívne.

Mladí domáci hráči začnú často sezónu v základnej zostave, no neznamená to, že v nej aj zotrvajú. Nevyvíja to tlak na chlapcov?
Platí to nielen o mladých. To, že vám patrí miesto v zostave na úvod ligy, neznamená, že ho máte garantované na celý čas. Je to pozitívne. Keď vidíte, že prišiel nový hráč na váš post, snažíte sa byť lepší. Vo futbale aj v živote je to prirodzené. Chcete sa stále zlepšovať, aby ste boli lepší ako iní.

Posily prichádzajú často päť minút po dvanástej. Je to náročné na zohranie sa?
To je asi najväčší problém. Každý hráč má inú typológiu. Vždy sa snažíme o to, aby sme sa čo najrýchlejšie spoznali. Na tréningoch pracujeme a robíme maximum pre to, aby sme si čím skôr začali rozumieť aj naslepo.

Ako sa príchod viacerých hráčov po začiatku sezóny prejavuje na klíme v šatni?
Nikto nemá problém so žiadnym novým hráčom. Všetci chalani, ktorí prišli, sú super. Vieme sa porozprávať nielen o futbalovom, ale aj osobnom živote. Ako prvý sa im vždy prihovorí náš brankár Matúš Kira, ktorý zastáva funkciu pokladníka. Pripomenie im, že treba zaplatiť zápisné. Keď to spravia, všetko je v poriadku.

Vždy ste boli útočník?
Vyprofilovalo sa to časom. Pamätám si ešte letný tréning, keď ma Anton Šoltis posunul do útoku a ja som si v hlave povedal: „Konečne si to niekto všimol.“ Veľmi ma to potešilo, pretože rád strieľam góly a mám radosť, keď takýmto spôsobom môžem pomôcť tímu.

Predtým ste nastupovali na akej pozícii?
Na poste ofenzívneho stredopoliara, resp. klasickej „desiatky“. Prípadne mi patrila pozícia krídelníka.

Na hrote sa vám teda páči viac?
Jasné, je to super.

Kto je spomedzi ligových útočníkov váš vzor?
Spomenul by som najmä Andraža Šporara zo Slovana Bratislava, ktorý je topkanonier. Sledujem aj Roba Boženíka v reprezentácii. Veľmi mu prajem. Chalan sa snaží a aj to vie. Jeho príbeh pre mňa predstavuje motiváciu. Veľmi sa teším z jeho gólov, zaslúži si to.

Zdroj: fortunaliga.sk

Foto: Róbert Andrejov

  • Slavomír Dudáš 22. novembra 2019 at 16:00

    Skóre uzdravenie. Takého útočníka potrebujeme ako soľ.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *