Žofčáka teší progres spoluhráčov

Už sa to pomaličky stáva rutinnou vecou – pred koncom každej polsezóny presiakne na povrch informácia, že MFK Zemplín Michalovce sa dohodol na ďalšom polročnom angažmáne s klubovou ikonou Igorom Žofčákom. Kým v iných kluboch sa zväčša dohadujú na predĺžení kontraktu o rok, Michalovčania sa so svojím kapitánom dohodnú na polročnom angažmáne a tento status vyhovuje obom stranám.

Ako je známe, pre Igora Žofčáka už futbal nie je priorita číslo jeden. Podľa dohody sa nemusí zúčastniť na všetkých tréningových jednotkách a ani neabsolvuje všetky zápasy. Skúsený 36-ročný futbalista totiž podniká v oblasti financií so spoločnosťou Partners Group a na michalovskej pobočke pracuje ako tímmanažér.

Je niečím odlišné nové predĺženie kontraktu od tých predchádzajúcich?

„Nie. Stále ma futbal baví, no na druhej strane mi klub umožní, aby som mohol trénovať aj individuálne podľa svojho časového harmonogramu. Ak niekedy nemôžem prísť na spoločný tréning, tak neprídem.“

Neustále čelíte rovnakým novinárskym otázkam, či už ide o posledné predĺženie zmluvy alebo si ešte trúfnete na nový kontrakt. Stále sa cítite v takej fazóne, že najvyššiu súťaž zvládate bez väčších problémov?

„Áno. Aktuálne nemám žiadne problémy, netrápia ma ani zranenia. Keď už budem na tom úplne zle, že nebudem vládať, tak futbal nechám futbalom, ale zatiaľ si myslím, že mám ešte na prvú ligu.“

Keď príde ponuka od športového riaditeľa MFK Zemplín Mareka Zahorčáka, nechávate si dlhší čas na rozmyslenie alebo ide o rýchlu dohodu?

„Dohoda sa zrodí rýchlo. Obaja sa poznáme veľmi dobre, sme na rovnakej vlnovej dĺžke, takže ide naozaj o rýchlovku. Nie je to ani minútová záležitosť. Spýta sa ma, či chcem pokračovať v takom režime ako doteraz, či je chuť z mojej strany. Chuť je, takže nie je dôvod to naťahovať.“

Kde čerpáte chuť ďalej pokračovať? Nachádzate ju možno v poslaní pomáhať v tomto veku mladým chlapcom a odovzdávať im skúsenosti?

„Myslím si, že áno. Veľmi ma baví, keď vidím, ako mladí hráči napredujú. Tak sme aj v klube zosúladení, aby som svoje skúsenosti ďalej odovzdával chlapcom, aby sa posunuli výkonnostne a aj v kariére.“

U trénerov je to niekedy tak, že v niektorých hráčoch vidia seba samého z aktívnych čias, a preto im viac dôverujú. Ako je to u vás na ihrisku? Všímate si niektorého hráča, prípadne v ňom vidíte, že by mohol byť vašim nástupcom?

„Až tak do detailov sa na to nepozerám. Veľmi ma teší, že chlapci v Michalovciach privoniavajú k lige a postupne sa dostávajú do základnej zostavy. Prípadne prestúpia a o krôčik sa posunú ďalej v kariére.“

Kto vám za posledný rok urobil najväčšiu radosť, z ktorého hráča ste možno zostali sám prekvapený, aký progres urobil?

„Nie je to iba o jednom hráčovi. Mám radosť, že Milan Šimčák či Maťo Bednár prestúpili do Dunajskej Stredy, Maťo Koscelník išiel do Liberca. Do reprezentácie do 21 rokov sa dostali Peťo Kolesár či Matúš Vojtko. Výborné výkony podával brankár Matúš Kira. Z neznámeho Danyla Beskorovajného je majster sveta do 20 rokov. Myslím si, že chlapci majú našliapnuté na skvelú budúcnosť. Pevne verím, že v nastúpenom trende budú pokračovať. Ja sa im samozrejme budem snažiť pomôcť.“

Napriek spomenutým citeľným odchodom majú Michalovce za sebou najlepšiu sezónu v histórii. Nejako to nejde dokopy aj vzhľadom na skromný rozpočet klubu. Čo si o tom myslíte?

„Tiež si niekedy položíme otázku, ako je to možné a čudujeme sa. Myslím si však, že je za tým veľmi dobrá práca trénera Antona Šoltisa a jeho asistentov. Stále vedia zložiť mužstvo na konkrétnu polsezónu. Odvádzajú výbornú robotu.“

Už ste sa dohodli s trénerom, koľko zápasov by ste mali odohrať na jeseň?

„Nie. Tak dopredu ešte nerozmýšľam. Je to podľa daného mesiaca a mojich povinností v práci.“

Tak nám skúste opísať, ako vlastne vyzerá dialóg medzi vami a trénerom Šoltisom počas zápasového týždňa. Spýta sa vás on, či môžete hrať cez víkend, alebo prídete za ním vy, že nemôžete nastúpiť?

„Približne týždeň pred ligou už zhruba viem, na ktorý zápas nebudem k dispozícii. Vytlačím trénerovi Šoltisovi na papier zoznam stretnutí, na ktorých budem chýbať. Neskôr ešte v tom-ktorom týždni mu to pripomeniem. Nie je žiadny problém, máme spolu nadštandardný vzťah. Ten je založený na vzájomnej veľkej dôvere. Vie, že ak chýbam na niektorom tréningu alebo na zápase, tak je to čisto iba z pracovnej zaneprázdnenosti a nie preto, že sa mi nechce, prípadne v tom čase mám iný program, alebo sa vyhovorím na klienta. Niečo také neexistuje. Vie, že sa pripravujem individuálne a nič si nezľahčujem.“

Práve cez víkendy máte na programe rôzne semináre, školenia a sympózia. Stalo sa však už niekedy, že ste dopredu nahlásili, že na zápase budete chýbať, no napokon sa situácia zvrtla tak, že ste sa hlásili trénerovi?

„Na prvý zápas vonku v uplynulej sezóne cestovalo mužstvo do Dunajskej Stredy. Ja som vtedy bol pracovne v Prahe a na tento duel som nemal ísť. V Prahe mi však odpadol jeden seminár, takže som sa mohol uvoľniť a cestoval som priamo do Dunajskej Stredy, kde som čakal na spoluhráčov. Zápas nám však vtedy nevyšiel, prehrali sme ho 1:4.“

V 36 rokoch ukončil kariéru Stanislav Šesták a posunul sa do funkcionárskych štruktúr FK Poprad. Je to možno časom aj váš cieľ alebo tým, že máte svoje civilné povolanie, po skončení kariéry už neuvažujete o trénerských či funkcionárskych pozíciách pri futbale?

„Nie, nemám záujem sa začleňovať do týchto štruktúr. Budem sa venovať svojej práci.“

UDALOSTI OKOLO ŘEPKU HO PREKVAPILI

V Česku bol v minulých mesiacoch na pretrase škandál okolo niekdajšieho hráča Sparty Praha a bývalého reprezentanta 45-ročného Tomáša Řepku. Ten koncom mája nastúpil do väzenia, kde si odsedí 2,5-ročný trest za predaj auta, ktoré nebolo jeho, a za pornoinzeráty, na ktorých fiktívne ponúkal služby svojej exmanželky Vlaďky Erbovej.

Škandalózny seriál plnil novinové stránky a na diaľku ho sledoval aj Igor Žofčák. Práve on sa počas pôsobenia v Sparte Praha stretol v jednom tíme s týmto futbalovým burlivákom. Tomáš Řepka sa totiž do Sparty vrátil po vydarených pôsobeniach vo Fiorentine a West Hame United.

„Sledoval som to a je to dosť smutné. Ja mám naňho futbalové spomienky a Tomáš bol u mňa jeden ozajstný futbalový profesionál. Z osobnostnej stránky som s ním nikdy nemal žiaden problém. Samozrejme, mimo futbalu sme sa porozprávali, pokecali, ale denno-denne sme spolu nechodili na kávičky. Keď sme si však niekedy išli spolu sadnúť ako mužstvo, alebo len ako partia hráčov, nikdy som s ním nemal najmenší problém,“ povedal Igor.

Priznal, že ho prekvapili udalosti z predchádzajúcich mesiacov, ktoré vyústili do Řepkovho nástupu do ruzynskej väznice. Na bývalého spoluhráča mu zostala jedna príjemná spomienka, ktorú často spomína kamarátom.

„Keď som prestúpil do Sparty, na prvom alebo druhom tréningu sme sa na začiatku mali rozkopať s loptou. Utvorili sa klasické dvojice a lopta už lietala. Ja som dostal do dvojičky akurát Tomáša. Z mojej strany to bol obrovský stres. Neskutočne som sa sústreďoval, aby som mu posielal presné pasy. Nie meter vedľa, ale presne naňho, aby nemusel urobiť ani krok navyše. Posielal som mu takzvané ,plachťáky´. On na mňa vysielal anglicky rezané strely a ja jemu ,plachťáky´. Len, aby som mu prihral rovno na nohu, nie meter vedľa. Rád si spomínam na tento stresujúci zážitok,“ zasmial sa Igor Žofčák.

Zdroj: denník Šport

Foto: Róbert Andrejov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *