Futbal už nie je najväčšia priorita

Igor Žofčák síce neodohral desať sezón za sebou v drese MFK Zemplín Michalovce, no pomenovanie ikona klubu naňho padne ako uliate. Mať takéhoto lídra v mužstve je snom každého trénera. Bývalý slovenský reprezentant a aktuálne tretí najstarší futbalista v slovenskej najvyššej súťaži to dokazuje nielen na trávniku, ale i v šatni. A to už podľa jeho slov nie je futbal prioritou číslo jedna. Svoju pozornosť totiž čoraz viac upriamuje aj na podnikanie. Aj preto ho v niektorých zápasoch fanúšikovia márne hľadali v zostave, hoci nefiguroval medzi zranenými hráčmi.

Čomu sa venujete popri futbale?
„Podnikám v oblasti financií so spoločnosťou Partners Group.“

Rozmeňte na drobné, čo odnáša vaša práca?
„Budujem tím ľudí okolo seba v michalovskej pobočke a snažím sa pomáhať klientom. Na pobočke sme spolu štyria ľudia a ja som vedený ako tímmanažér. Nehovoril by som však, že som typický šéf, navzájom si jeden druhému pomáhame.“

Mali ste už v škole blízko k číslam, alebo ste tieto vlohy objavili v sebe v neskoršom veku? Ako ste sa dostali k tomuto podnikaniu?
„Ja som bol sedem rokov spokojný klient. Vedel som teda, o čom je táto práca a čo všetko obnáša. Postupne som si čoraz viac začal uvedomovať, že je to práve ten smer, ktorým by som sa chcel po futbalovej kariére ďalej uberať. Táto práca sa mi veľmi zapáčila a chytila ma. Čo sa týka ekonomických vloh, tak ja som maturoval na obchodnej škole. Pochopiteľne, v tom čase sa z toho vôbec nedalo vydedukovať, že raz budem pracovať s financiami. O takomto zameraní som vôbec nerozmýšľal. Prioritou bol futbal.“

Počas týždňa ste potvrdili, že budete pokračovať v michalovskom klube aj na jar. Vedenie klubu vám vyšlo v ústrety a splnilo vaše požiadavky a podmienky. Tie však neboli len finančného charakteru. Kluboví funkcionári súhlasili s tým, že v niektorých zápasoch nebudete k dispozícii trénerovi Antonovi Šoltisovi, podobne ako to bolo počas jesene.
„Presne tak. Poviem na rovinu: futbal už nie je pre mňa hlavná priorita. Tou je už momentálne moje podnikanie. S klubom som sa dohodol, že ak mám seminár, školenie, alebo riešim nejakého klienta, tak nemusím prísť na tréning, alebo na zápas.“

Takže všetko je postavené na vzájomnej dôvere.
„Určite. Niečo také, že sa vyhovorím na klienta, aby som nešiel na tréning, jednoducho neexistuje. V klube vedia, že nie som ten typ hráča a navzájom sa akceptujeme. Je to postavené na vzájomnej dôvere. Veď keby som sa zašíval, v 35 rokoch by som už ani nevládal hrať. Spolupráca v takomto režime fungovala počas celej jesene. Chcem sa michalovskému klubu poďakovať za túto ústretovosť.“

Máte klientov aj v šatni medzi spoluhráčmi, prípadne obrátili sa na vás s prosbou o konzultáciu aj tréneri?
„Tréneri nie, ale medzi spoluhráčmi mám viacerých klientov. Stále na nich apelujem, aby sa nepozerali len po futbale, ale dobre spravovali aj financie, aby sa mali lepšie. Musia sa pozerať aj na zadné vrátka. U celkom mladých hráčov je to iné, no aj tak im vravím, nech si peniažky odkladajú. Lebo futbalový život je síce krásny, ale krátky, tak nech si nejaké euro odložia, aby sa po skončení kariéry vedeli niekam zaradiť.“

Pomáha vám pri práci, že ste veľmi známy futbalista?
„Ťažko to takto zadefinovať. Neviem presne určiť, či to pomáha. Niektorí sú zaskočení, či je to vôbec reálne, že niekto hrá 17 rokov futbal a zrazu ide niekomu pomáhať v oblasti financií… Zo začiatku to teda nebolo jednoduché, ale od začiatku som vedel, čo chcem a išiel som za tým. Absolvoval som množstvo školení, seminárov a po večeroch a nociach som sa aj doma učil a vzdelával. Teraz sa mi to zdá všetko úplne jednoduché. Bolo to presne také ako pri futbale. Zo začiatku tiež nebol jednoduchý, no získal som skúsenosti a zrazu sa mi všetko zdalo ľahké.“

Ste už na tom tak, že vás nič nezaskočí v tejto brandži?
„Finančný trh sa stále mení. Nedá sa povedať, že by ma vyslovene niečo zaskočilo, lebo v každej situácii viem poradiť. Platí však, že finančné podmienky sa menia, takže sa musím neustále vzdelávať, aby som klientom vedel poradiť o novinkách na trhu.“

Stalo sa, že niekedy prišiel klient a povedal: hoplá, vás odniekadiaľ poznám?
„Áno, sem-tam sa stane. A potom je aj príjemnejšia konverzácia. Ako sa vraví, hneď na úvod sa roztopia ľady, porozprávame sa o športe a atmosféra je oveľa uvoľnenejšia.“

Stretli ste na seminároch a školeniach aj iných športovcov, ktorí sa vydali podobnou cestou spravovania financií?
„Áno, nájdu sa. Fanúšikovia si možno spomenú na Petra Mariniča či na Petra Jurča, ktorý niekedy hrával za Ružomberok. Môžem však spomenúť aj Petra Klepáča, bývalého hokejového reprezentanta.“

Vo futbale ste mali svoj cieľ. Majstrovské trofeje ste zdvíhali nad hlavu v Ružomberku, Slovane i v Sparte Praha. Na svojom konte máte aj 14 štartov v najcennejšom drese. Stanovili ste si métu aj na svojom novom poli, ktorý by ste chceli dosiahnuť?
„Áno. Chcel by som budovať svoj tím, aby som mal pobočky na celom Slovensku.“

Laurinčík: Plusy prevyšovali mínusy

„Na fungovaní v tomto režime sme sa dohodli už na konci minulého ročníka. Spolupráca prebiehala bez problémov. Igor sa nezúčastnil na niektorých tréningoch, nemohol zasiahnuť ani do niektorých stretnutí, ale plusy určite prevyšovali mínusy. Jeho prínos pre mužstvo je značný. Igor je nenahraditeľný v kabíne, je líder mužstva, čo sa prejavuje aj na ihrisku. Vo viacerých stretnutiach bol náš najlepší hráč. Tým, že jeseň fungovala bez problémov, veľmi rýchlo sme sa dohodli aj na Igorovom jarnom zotrvaní v našom tíme,“ vysvetlil predseda predstavenstva MFK Zemplín Štefan Laurinčík, podľa ktorého je možná aj opcia na ďalšiu sezónu. Dohodli sa, že vždy po polroku prehodnotia spoluprácu. „Do budúcnosti teda nie je nič uzavreté, naopak, všetko je otvorené. Po sezóne si spolu znova sadneme a uvidíme, čo z toho vzíde,“ dodal šéf zemplínskeho klubu.

Zdroj: denník Šport

Foto: Róbert Andrejov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *