Kira: Pohľad na tabuľku je hneď lepší

Víťazstvo 2:1 nad Trenčínom na myjavskom štadióne odštartovalo veľkú radosť v šatni hostí. Futbalisti Michaloviec si totiž pripísali len druhý triumf v sezóne, a navyše sa posunuli z poslednej priečky na 10. miesto tabuľky. Radosť si užíval aj brankár Matúš Kira (24), ktorý má ku klubu zo Zemplína špeciálny vzťah. Jeho súčasťou je totiž už deväť rokov. „Toto víťazstvo sme veľmi potrebovali,“ priznal okrem iného v našom rozhovore bývalý gólman slovenskej reprezentácie do 21 rokov.

Na dne tabuľky ste boli od tretieho kola. Spadol vám kameň zo srdca?
Určite. Pohľad na tabuľku je lepší. Chceli sme z tohto zápasu bod. V súbojoch s Trenčínom sa nám darí, a tak chvalabohu máme tri. Sme radi, nálada v šatni je podstatne pozitívnejšia.

Prehrali ste so Zlatými Moravcami, Sereďou, remizovali ste so Senicou. Prišlo vám vôbec na um, že krízu môžete zlomiť v súboji s takýmto ťažkým súperom?
Nepozerali sme sa na formu súpera. V niektorých zápasoch sme síce prehrali, no neboli sme horším tímom. Platí to napríklad o stretnutí so Žilinou. Dostali sme blbý gól a nepomohlo nám ani to, že sme dominovali. Vedeli sme, že máme na to, aby sme vyhrali aj u kvalitného súpera. Mali sme na to, aby sme získali aj viac bodov.

V Myjave ste hrali podstatne defenzívnejšie ako v predchádzajúcich zápasoch. Naznačilo vám to recept na ťažších súperov?
Už v súboji s Ružomberkom tréner pozmenil naše rozostavenie na 3-5-2 a v druhom polčase sme zrazu dominovali. Mali sme viac loptu, vytvárali sme si šance a dokázali sme vyrovnať. Trénerovi sa asi tento koncept zapáčil a nechcel to zmeniť ani na zápas s Trenčínom. Ťažko však povedať, či za všetko môže hra s tromi stopérmi. Teraz je na trénerovi, či zostaneme pri tomto modeli, alebo sa vrátime k starému systému.

V predchádzajúcich zápasoch ste nevyhrávali, ale vďaka ofenzívnemu prejavu sa vám dostávali slová chvály z radov súperov aj novinárov. Ako ste to vnímali?
Hovorí sa jedno, ale počítajú sa body. „Hrali ste pekne, no teraz už choďte domov bez bodu,“ tak týchto odkazov sme sa napočúvali naozaj dosť. Sú to len slová, ale z nich nemáte nič. Sme radi, že sme konečne získali plný počet bodov. Nehrali sme obzvlášť pekný futbal, no máme víťazstvo, ktoré sme veľmi potrebovali.

Čo vám chýbalo v predchádzajúcich zápasoch?
Vedeli sme, že naším veľkým problémom je efektivita. Šance sme si vytvárali, ale nedávali sme góly. V tomto smere nás naozaj tlačila topánka. Nebolo by však dobré, keby sme poukazovali iba na jednu chybu. Sme jedno mužstvo a spolu vyhrávame aj prehrávame.

Podpisoval sa dlhodobý pobyt na poslednej priečke tabuľky na sebadôvere v kabíne?
Nikto nie je rád, keď prehráva. Snažili sme sa byť pozitívni a veriť tomu, že negatívnu sériu dokážeme zmeniť. Dúfali sme, že sa chytíme a teraz veríme, že naštartujeme pozitívnu šnúru. Chceme byť v tabuľke vyššie. Myslím si, že naša hra je lepšia, ako ukazujú výsledky. Snažili sme sa v šatni udržať dobrú atmosféru. Kapitán Igor Žofčák stále zdôrazňoval, že musíme byť pozitívni. Zároveň nám stále pripomínal, že je potrebné, aby sme pracovali na sto percent. Zlepšenie totiž samo nepríde.

Tréner Anton Šoltis sa vás napriek zlým výsledkom často na verejnosti zastal. Aj on dbal na pozitívnu atmosféru?
Určite sa o to snažil. Najľahšie by bolo kritizovať, povedať, že sme zlí. Tréner vie, v čom sme silní a v čom môžeme byť dominantní. Chcel, aby sme sa stále zlepšovali, uhrali jeden dobrý výsledok a od neho sa odrazili dopredu.

Po víťazstve povedal, že aj naďalej sa chce držať ofenzívneho herného prejavu. Potešili tieto slová kabínu?
Určite. Každý chce útočiť, ale musí to prinášať aj ovocie v podobe efektivity. My sme hrali v predchádzajúcich zápasoch do veľkej miery iba na krásu. Máme teda na čom pracovať.

KAPITÁNA AKO ŽOFČÁK BY CHCEL KAŽDÝ

Na čo teda podľa vás má súčasný kolektív Michaloviec?
V prvom rade nechceme skončiť tam, kde sme doteraz boli. Máme svoje ciele, no nebudem o nich rozprávať. Radšej chceme hovoriť výkonmi na ihrisku a nech sa ukáže, na čo máme naozaj. Mali sme možno iné predstavy, ale za nami je len štvrtina súťaže.

V kádri máte odchovancov aj legionárov, tínedžerov aj tridsiatnikov. Je mužstvo dobre namiešané?
Myslím si, že áno. S mladými treba veľa pracovať a správne ich usmerniť. Niektorí chlapci prišli z dorastu a hrajú svoje prvé zápasy vo Fortuna lige. Skúsenejší a starší hráči nemajú problém pomáhať, čo je pre nás veľmi dôležité.

Čo pre mužstvo znamená kapitán Igor Žofčák?
Takého hráča nemá veľa tímov. Má obrovské skúsenosti a dar posunúť ich ďalej. V šatni má prirodzený rešpekt, disponuje vodcovskými schopnosťami. Sme radi, že ho máme. Každý by chcel mať takého spoluhráča. Verte, že keď vám poradí taká osobnosť, dodá to aj sebavedomie.

Veľké skúsenosti má aj Blažej Vaščák, ktorý pôsobí už vo svojom šestnástom klube. Čo priniesol do šatne on?
Pochodil toho naozaj veľa, patrí medzi najskúsenejších a vhodne dopĺňa Igora. Takisto vie poradiť, usmerniť. Je dobré, že máme takýchto ostrieľaných borcov, ktorí ukážu cestu.

Poďme k vám. Vy ste v Michalovciach deväť rokov, čo sa snažíte dať tomuto kolektívu?
Snažím sa každodenne pracovať a pomôcť mužstvu. Brankár môže chytiť obrovskú šancu, čo sa môže napokon ukázať ako rozhodujúce. Chcem dostávať čo najmenej gólov, aby chlapci mohli útočiť s čistou hlavou. Robím, čo môžem. Takisto sa snažím pomáhať mladším a novým hráčom v kolektíve.

MICHALOVCE MU PRIRÁSTLI K SRDCU, NO POSUNU SA NEBRÁNI

Čo pre vás znamená michalovský klub?
Je to môj materský klub, ktorý ma vychoval od dorastu, keď som prišiel zo Sniny. Som tu už deväť rokov a prirástol mi k srdcu. Chcel by som sa ako každý posunúť vpred, no asi musí prísť ten správny čas. Cítim sa tu ako doma, mám to tu veľmi rád.

Majú Michalovce najlepší tím, odkedy v klube pôsobíte?
Ťažko povedať. Káder sa obmieňa v podstate každý rok. Päť nových hráčov príde, päť odíde. Každý potrebuje čas na aklimatizáciu. Je náročné porovnať to.

Michalovce boli dlhé obdobie druholigové. Čakali ste, že sa klub dokáže takto dobre etablovať medzi elitou?
Teší ma, že my odchovanci sme s týmto klubom dokázali to, čo sa mu dlhé roky nedarilo. Som rád, že som zažil postup do najvyššej súťaže a že môžem chytať za Michalovce vo Fortuna lige. Vážim si každý štart a som vďačný klubu za príležitosť.

Počas vašich deviatich rokov sa zrejme výrazne obmenilo aj zázemie klubu.
Je to tak. Pritom michalovský klub pracuje v skromných podmienkach a všetko si vybudoval postupnými krokmi. Máme pekný štadión, novú umelú trávu. Pomaličky to ide vpred. Dúfam, že to tak pôjde aj naďalej.

Spomínali ste, že sa nebránite novým výzvam. Máte aj konkrétny sen?
Nemám žiadny vysnívaný klub. Rád by som si však vyskúšal zahraničnú súťaž, prípadne niektorý z elitných slovenských klubov. Posunu sa nebránim, ale všetko ukáže až čas. Chcem sa stále zlepšovať.

KELEMEN INŠPIRÁCIOU

Azda najvýraznejšou brankárskou osobnosťou michalovského futbalu je Marián Kelemen. Hoci má už tridsaťosem rokov, stále chytá najvyššiu poľskú súťaž za Jagielloniu Bialystok. Počas svojej kariéry zažil aj angažmány v Turecku, Lotyšsku, Španielsku, Grécku či Česku. „Je pre mňa nielen vzorom, ale aj kamarátom. Občas si zavoláme, vie ma povzbudiť a poradiť mi. Som mu za to vďačný. Prajem mu veľa zdravia, nech mu to vydrží čo najdlhšie a nech si v Poľsku ešte nejaký ten rôčik zachytá,“ vyhlásil Matúš Kira.

Zdroj: fortunaliga.sk

Foto: Róbert Andrejov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *