Ruskí legionári ukončili gólové suchoty

Ostatné dva vonkajšie stretnutia v prvoligovej nadstavbe o udržanie sa odohrali michalovskí futbalisti v Zlatých Moravciach. V prvom prípade tam nastúpili proti domácemu kolektívu, v druhom proti Nitre. Zemplínčania potvrdili, že na štadióne FC ViOn sa im hrá výborne, keď najprv tam remizovali 2:2 a o dva týždne neskôr zvíťazili 3:1, a tak stále platí, že od postupu medzi elitu tam zakaždým bodovali. Na zlatomoravskú pôdu budú príjemne spomínať aj dvaja ruskí legionári v službách MFK Zemplín Anton Antonov a Vladislav Bragin. Títo mladíci totiž pri Žitave zaznamenali svoje premiérové góly vo Fortuna lige.

Antonov ho predbehol

Cesty týchto dvoch talentovaných hráčov sa spojili v zime minulého roku a odvtedy sú z nich výborní kamaráti. Spája ich nielen to, že sú rovnakej národnosti, ale napríklad aj pôsobenie v Krasnodare, kde sa však nestretli. Za zmienku stojí aj to, že sa narodili tesne po sebe – Antonov je len o osem dní mladší ako Bragin. A osud to zariadil tak, že aj gólový debut na slovenskej ligovej scéne si odkrútili na rovnakom mieste.

„Prvý zásah vo Fortuna lige ma veľmi potešil a určite na neho tak skoro nezabudnem. Vďaka nemu sme dokázali remizovať s ViOnom 2:2, čo moju radosť ešte znásobilo, keďže som prispel k bodovému úlovku,“ rozhovoril sa lámavou slovenčinou Antonov, ktorý 21. apríla v dueli so Zlatými Moravcami znižoval na 1:2.

Bragin sa presadil o dva týždne na to proti Nitre, keď tesne pred koncom upravil na konečných 1:3 pre Michalovce. „Z premiérového gólu som mal veľkú radosť. Tešil som sa z neho nielen na trávniku, ale aj po zápase v šatni. Konečne sa moje dlhé čakanie na prvú trefu v slovenskej lige skončilo,“ pousmial sa.

Zaujímavé je, že aj vôbec prvé seniorské súťažné góly pod Tatrami zaznamenali na rovnakom mieste. A to dokonca v jednom zápase, keď v auguste minulého roka skórovali v pohárovom súboji na trávniku FK 09 Bacúch. Aj tam Tony napol sieť ako Bragi…

Sú viac na očiach

V jesennej časti odohrali obaja v rámci striedavého štartu aj zopár zápasov za druholigový Trebišov. V jeho drese dvakrát skóroval Bragin, od ktorého sa čakali góly aj na prvoligovej úrovni. Nečudo, veď po príchode do MFK Zemplín nastrieľal v jarnej časti 2016/17 za družstvo U19 úctyhodných 13 gólov.

„Na každom tréningu som išiel na sto percent a nemyslel som na to, že kedy dám gól. Veril som, že raz ten gól príde. A nakoniec som sa dočkal. Neprežíval som jednoduché obdobie, keď som nedával góly. Vplývalo to aj na moju psychiku, ale dúfam, že teraz, keď som to prelomil, tak sa budem presadzovať častejšie,“ vyslovil prianie čistokrvný útočník.

Antonov je ofenzívny stredopoliar, takže od neho sa góly až tak nevyžadovali. Do metropoly Zemplína prišiel o pol roka skôr ako Bragin – v auguste 2016.

Obe ruské „pušky“ si pôsobenie na Slovensku pochvaľujú. „V Michalovciach sa cítime veľmi dobre. Ako v Európe… Čo sa týka života, nájdu sa plusy aj mínusy. Ale predsa len v Rusku je lepšie, veď doma je doma. Po futbalovej stránke je však oveľa lepšie, že sme na Slovensku. Tu sme oveľa viac na očiach ako v Rusku. Je tu viac manažérov a skautov, takže je aj väčšia šanca sa odtiaľ dostať ešte ďalej. Len musíme na sebe tvrdo makať a podávať dobré výkony, aby si nás všimli,“ dopĺňali sa navzájom bývalí mládežnícki reprezentanti Ruska.

Zo súperov spoluhráči

Bragin začínal s futbalom v rodnom Irkutsku, v tíme FC Zenit pod vedením trénera Dmitrija Volkova, odkiaľ zamieril do klubu FC Krasnodar a potom do Michaloviec. Práve z Krasnodaru pochádza Antonov. Prvé futbalové kroky robil v Akadémii Krasnodarského kraja pod dohľadom lodivoda Maxima Pavloviča. Jeho talent si všimli v Diname Moskva, a tak sa sťahoval do hlavného mesta. V Krasnodare spolu nehrali, ale predtým, než prišli do Michaloviec, poznali sa. „Hrávali sme totiž proti sebe, Bragi za Krasnodar, ja za Dinamo,“ prezradil Tony.

Domov do Ruska chodia len dvakrát do roka – po skončení jesennej aj jarnej časti. Možno by sa vracali aj častejšie, keby to nemali tak ďaleko. Antonov musí domov cestovať 2-tisíc kilometrov, Bragin dokonca 7-tisíc!

„Keď sme boli mladší, odlúčenie od najbližších sme znášali oveľa ťažšie. Teraz sme si už zvykli a je to jednoduchšie. Už sa tešíme, že o pár dní po dlhšom čase budeme znovu doma pri rodine a kamarátoch. To nám v Michalovciach najviac chýba. Vo voľnom čase tu ani niet veľmi čo robiť, niekedy sa poriadne nudíme… Ale na druhej strane je to dobré, aspoň sa môžeme sústrediť len na futbal,“ skonštatovali.

Halušky už ochutnali

Keď sme sa chlapcov opýtali, kam by to vo futbale raz chceli dotiahnuť, z Bragina okamžite vyhŕklo: „Ja by som chcel hrávať v Anglicku. A to nielen kvôli kvalitnej lige, ale aj počasiu, ktoré tam majú. Mne také viac vyhovuje,“ narážal Vladislav na to, že veľmi „nemusí“ 30-stupňové teploty. „On radšej mínus tridsať,“ vybuchol smiechom Tony.

V Irkutsku totiž v zimných mesiacoch klesajú teploty vzduchu hlboko pod bod mrazu, takže Bragin je na ne už zvyknutý. „Zažil som už aj mínus 45 stupňov. Takéto nízke teploty mi však nerobia žiadny problém, aj vtedy dokážem vyjsť vonku na ulicu.“ Antonov je na tom oveľa lepšie, ako nám prezradil, na Nový rok mali v Krasnodare 13 stupňov.

Na slovenský život sa vôbec nesťažujú, ochutnali už aj naše tradičné jedlá, napríklad bryndzové halušky. „Slovenská kuchyňa je dobrá, aj keď nie úplne všetky jedlá sú nám po chuti. V Rusku sme boli zvyknutí na sushi a podobne, u vás takéto jedlá veľmi nie sú rozšírené. Väčšinou tu jeme kuracie mäso s ryžou,“ doplnili.

Na záver sme nemohli ruských „maľčikov“ obísť otázkou na slovenské ženy. Pozdávajú sa im? „Dievčatá máte veru pekné. Je sa za čím obzrieť. Sú pohľadné ako naše Rusky,“ s úsmevom zakončili debatu Antonov s Braginom.

Zdroj: MY Zemplínske noviny

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *