Šturma: S kondíciou sme problémy nemali

Je presvedčený, že mužstvo sa v najvyššej súťaži zachráni, podľa neho je oživením Fortuna ligy. Veľký progres urobili Danko s Morlacchim, viac čakal od útočníkov.

Futbalový MFK Zemplín Michalovce má za sebou mimoriadne úspešný kalendárny rok. V júni dosiahol svoj najväčší úspech vo vyše storočnej existencii. Mužský celok vyhral druhú ligu a vybojoval si miestenku v najvyššej súťaži, v ktorej ešte nikdy predtým neúčinkoval. V meste zavládol veľký futbalový ošiaľ, po vstupenkách na premiérový zápas vo Fortuna lige proti úradujúcemu slovenskému majstrovi z Trenčína sa len tak zaprášilo. Mladučký tím žlto-modrých sa medzi slovenskou elitou nestratil, hoci niekoľkokrát sa ocitol aj na dne tabuľky. Pre ligu sú Michalovce prínosom, a to hlavne po diváckej stránke – na michalovský štadión si našiel cestu tretí najvyšší počet divákov (dokopy 27501, čo dáva priemer 3056 divákov na zápas). V jeseni dokázali potrápiť viacerých veľkých favoritov, na body siahali s Trenčínom či Slovanom, v septembri šokovali celé Slovensko víťazstvom na ihrisku slávnej Trnavy. Vôbec ako prvý tím dokázali zvíťaziť nad domácim Spartakom v City Arene, najmodernejšom futbalovom stánku v krajine. Škvrnou boli dve domáce stretnutia s Myjavou a Ružomberkom, počas ktorých na štadióne zlyhalo umelé osvetlenie, a taktiež aj zahanbujúce vypadnutie z pohára, keď mužstvo nestačilo na treťoligový Rohožník. Vzhľadom na skromné podmienky však môžeme hodnotiť prvoligovú jeseň kladne, pretože MFK Zemplín zatiaľ napĺňa stanovený cieľ, ktorým je záchrana v súťaži. O uplynulom polroku sme sa rozhovárali s trénerom tímu Františkom Šturmom.

Na nástenke vo svojej trénerskej miestnosti ste mali počas celej jesene pripnutý papier s nápisom „jeseň = 20 bodov“. Získali ste pätnásť, takže vašu túžbu sa nepodarilo naplniť…

„Tých dvadsať bodov bol taký motivačný cieľ v kabíne. Boli sme k tomu blízko, pretože asi šesť bodov sme stratili našou hlúposťou a nevyzretosťou niektorých hráčov. Tých päť chýbajúcich bodov sme krásne mohli mať. Prvoradý cieľ, ktorý sme si pred sezónou dali, je udržať prvú ligu aj na ďalšiu sezónu, obkukať sa v nej a nazbierať skúsenosti. Zatiaľ to plníme celkom dobre, sme na desiatej priečke, ktorá nám zaručuje miestenku v súťaži aj v nasledujúcom ročníku. Pred poslednou Skalicou máme náskok piatich bodov, čo je slušné. Keď káder zostane pohromade a vhodne sa doplní dvomi-tromi hráčmi, tak si myslím, že sa budeme aj naďalej zlepšovať, ako tomu bolo v jeseni. Ani v jednom zápase sme herne neprepadli, niektorí súperi však boli lepší, to musíme športovo uznať. Zatiaľ nám tá liga dala veľa a musíme si vážiť, nielen my tréneri, hráči a vedenie, ale aj všetci v meste, že ju hráme. V tých podmienkach, v ktorých pracujeme, s najnižším rozpočtom v lige, sú naše výsledky dobré.“

Vo viacerých zápasoch ste prišli o body v samom závere, či už proti Trenčínu, Slovanu, Ružomberku alebo Myjave. Splácali ste takto nováčikovskú daň? 

„Nemyslím si, že to bolo o nováčikovskej dani, ako skôr o nekoncentrovanosti. V kádri sme mali množstvo mladých hráčov, ktorí zažívali premiéru v prvej lige, preto to niekedy bolo aj o tom, že boli nervózni a v závere zápasu sa báli o výsledok. Báli sa hrať a kombinovať, iba odkopávali lopty. Keby sa nám darilo držať loptu na svojich kopačkách a hrali by sme až do konca, tak tých gólov na konci by sme dostali menej. Určite príčinou toho nebola kondícia, čo som tu počúval, lebo hráčom robíme štyrikrát do roka testy a všetci spĺňajú podmienky, ktoré majú. Nevšimol som si ani raz, aby niekoho v závere zápasu chytali kŕče. Takže v kondícii to určite nebolo, skôr v neskúsenosti mladých hráčov. Bolo to aj vidieť, ktorí hráči tie chyby opakovane robili, boli to stále skoro tí istí. Pevne verím, že sa z toho ponaučia.“

Veľa bodov ste stratili v domácom prostredí, v deviatich dueloch ste mali bilanciu tri výhry a až šesť prehier. Asi ste ani vy nečakali, že doma to bude taká bieda, je to tak? 

„Máte pravdu. Trošku ma mrzí, že pred vlastnými divákmi, ktorí nás dosť poháňali dopredu, fandili nám a vo viacerých zápasoch boli našim dvanástym hráčom, začo im patrí naše poďakovanie, sme dosť bodov stratili. Viaceré domáce súboje sme nezvládli, niekedy to bolo aj inými vplyvmi. Niektoré zápasy ozaj neboli jednoduché, ako so Slovanom, kedy sme prišli o bod v nadstavenom čase a boli sme poškodení. Ani tie výpadky elektriny, ktoré prišli v posledných dvoch zápasoch, nám nepomohli. Ale futbal je o chybách, nechcem hádzať všetku vinu na to, že vypol prúd, to nie, no v daných chvíľach to pomohlo súperom.“

V jeseni sa vám nevyhýbali ani zranenia. V úvode sezóny pauzovali Bayón a Montero, neskôr Perez, v druhej polovici Turík a Regáli. Čo myslíte, ak by boli títo hráči zdraví, bolo by teraz na vašom konte viac bodov?

„Ťažko na to teraz odpovedať. O Samuelovi Bayónovi sme vedeli, že pôjde hneď po skončení uplynulého ročníka na operáciu, lebo počas celej jari mal problémy s palcom na nohe, na ktorom mal bolestivý výrastok. Aj Tonimu Monterovi sa zranenie pritrafilo už vlani. Museli sme si s tým poradiť, hoci je pravda, že chcel som pred sezónou posilniť mužstvo o troch-štyroch skúsených hráčov, ktorí by do našej hry vniesli pokoj a rozvahu. To sa nám podarilo až po siedmom kole, kedy sme si sadli s vedením klubu a začali sme niečo robiť. Prehovorili sme Mariána Kelemena, ktorý bol obrovským prínosom, dotiahli sme aj Akakiho Khubutiu. To boli dve najväčšie prínosy do tímu. Nepodaril sa nám Andrej Kerič, to beriem na seba. Poznal som ho, ale prišiel k nám veľmi zle pripravený, a navyše nám nabúral aj vzťahy v kabíne. Tak sme sa s ním po vyše mesiaci rozlúčili. A prišiel aj Eric Barroso, od ktorého som tiež čakal lepšie výkony. Pribudli spolu štyria hráči, ale iba dvaja boli ozajstní lídri a dosť nám pomohli. Myslím si, že keby tieto dve posily prišli už v letnom období, tak by sme mali viac bodov. Ale vedenie nevyslyšalo moje výzvy, rozhodlo sa hrať s mladými hráčmi, do toho prišli aj spomínané zranenia. V úvode sezóny sme nemali taký silný tím ako na konci. Musíme si vážiť aj tých pätnásť bodov, máme päťbodový náskok pred Skalicou, čo je v prvej lige solídny odstup. Ja som na sto percent presvedčený, že my najvyššiu súťaž pre Michalovce udržíme.“

Najlepším strelcom mužstva je nečakane stopér Vernon De Marco Morlacchi, ktorý dal päť gólov. Je to aj pre vás prekvapenie? Od koho ste čakali viac presných zásahov?

„Najviac gólov som očakával od útočníkov, tí sú pre mňa najväčšie sklamanie. Peter Nworah sa v letnej príprave ukazoval veľmi dobre, v niektorých dueloch bol dosť chválený v médiách, že bol pre mužstvo veľkým prínosom, ale útočník má dávať góly a on žiadny nedal, čo je pre mňa obrovské sklamanie. Ani druhý útočník Michal Hamuľak nepresvedčil, dal iba jeden gól, čo je slabá vizitka. Na tento post potrebujeme nevyhnutne posilu, musíme sa v zime poobzerať po nejakom zakončovateľovi. Čo sa týka Vernona, začiatok sezóny nemal nejak oslnivý, nemal dobrú športovú formu. Avšak možno si dal trošku povedať, možno je post stredného obrancu, ktorý sme mu neskôr našli, preňho lepší. Urobil veľký pokrok, hrá veľmi dobre, je to líder tímu, psychicky je v pohode. Aj preto dával toľko gólov zo štandardiek. Vlani v jeseni dal asi šesť gólov, teraz päť, ale už vo vyššej a náročnejšej súťaži, čo nás veľmi teší. Nielen on urobil veľký progres, ale aj Stanislav Danko. Títo dvaja chlapci sa vo svojej kariére posunuli najviac.“

Keby ste mohli porovnať, aké sú najväčšie rozdiely medzi prvou a druhou slovenskou ligou?

„V druhej lige je to všetko pomalšie. Pôsobia v nej aj hráči, ktorí chodia do práce. Trénuje sa tam menej a rozdiely je jasne vidieť. Prvá liga je o kondícii, fyzičke, taktike. Sú v nej vyspelí hráči, takže rozdiel oproti druhej lige je obrovský.“

Sú Michalovce podľa vás oživením najvyššej súťaže?

„Myslím si, že áno. Zo všetkých strán počúvame, že sa snažíme hrať futbal a dávame šancu mladým hráčom. Oživením sme aj po diváckej stránke, v tabuľke návštevnosti sme na treťom mieste za Trnavou a Dunajskou Stredou. Dvakrát sme mali vypredaný štadión, takže z tejto strany je veľká spokojnosť.“

Opýtame sa aj na zimnú prípravu. Ako bude vyzerať?

„Chlapci absolvovali posledný tréning pred týždňom v utorok. Dali sme im dlhšie voľno, lebo mali za sebou poriadne náročný rok. Keďže uplynulá druholigová sezóna sa končila neskôr, v lete oddychovali iba desať dní, navyše museli aj individuálne trénovať. Teraz majú zaslúžené mesačné voľno. Celý prvý týždeň majú nato, aby si od futbalu úplne oddýchli, odreagovali a doliečili si zranenia. Na ďalšie tri týždne dostali individuálne plány, kedy sa už začnú ľahko pripravovať. Nebude to nič náročné, nemusia každý deň pracovať, iba tri-štyrikrát do týždňa. Tie plány dostali preto, aby nastúpili do prípravy dobre pripravení a my sme sa v zime mohli venovať iným veciam a nie kondícii. Začiatok prípravy bude v piatok 8. januára a v pláne máme odohrať deväť prípravných duelov.“

Už viete, kto s určitosťou opustí káder MFK Zemplín?

„Na túto tému sme sa s vedením klubu ešte nebavili. Zľahka sme sa už o tom rozprávali, ale ešte musí zasadnúť klubové predstavenstvo a všetko si zhodnotiť. Takže vám k tomu ešte neviem nič povedať.“

Vy by ste na ktoré posty privítali posily?

„Skončila sa zmluva Khubutiovi, bude záležať na ňom a na klube, ako sa dohodnú, či sa vráti alebo nie. Kontrakty vypršali aj Kelemenovi a Mensahovi, o nich platí to isté, čo o Khubutiovi. Všetko sú to hráči, o ktorých máme záujem, aby u nás pokračovali. Chceli by sme ešte posilniť stred obrany, potrebujeme zdvojiť post pravého obrancu, kde musel alternovať Koscelník. Budeme sa musieť zamyslieť aj nad ľavým bekom, či bude pokračovať Barroso alebo nie, druhý na tomto poste je Šimčák. Na tejto strane sme sa dopúšťali množstva chýb. A potrebujeme aj nejakého hrotového útočníka, ktorý bude dávať góly, lebo v jeseni sme sa na ne poriadne nadreli.“

VEĽA VECÍ SA ZMENILO

Čo dala Šturmovi polsezóna v prvej lige? „Pán Šoltinský sa pred začiatkom sezóny vyjadril, že prvú ligu si ideme užiť. Ja však sám za seba musím povedať, že ja som si ju neužíval, lebo nesiem obrovskú zodpovednosť za tím a nie je mi jedno, keď nesplníme tie ciele, ktoré sme si dali. Vlani sme išli za postupovým cieľom, čo sa nám podarilo naplniť. Teraz pracujeme ešte intenzívnejšie a veľmi radi by sme súťaž zachránili. Som presvedčený, že sa nám to podarí. Jeseň mi dala veľmi veľa, a to nielen po futbalovej stránke, ale hlavne z ľudskej, pretože veľa vecí sa v klube zmenilo. Michalovce sú malý rodinný klub, a preto by sme sa mali oveľa viac stmeliť a viac spoločne pracovať, tak ako v minulom ročníku, lebo teraz to tak určite nebolo.“

KÁDER MFK ZEMPLÍN V JESENI

Matúš Kira (6 zápasov/0 gólov), Marián Kelemen (12/0), Martin Raška (1/0) – Milan Šimčák (16/1), Joan Manuel Sánchez Caballero (1/0), Vernon De Marco Morlacchi (17/5), Oliver Podhorin (9/0), Eric Barroso Sánchez (6/0), Marcos Calero Perez (14/0), Akaki Khubutia (10/0), Michal Gallo (7/0) – Tomáš Sedlák (13/0), Lukáš Tóth (3/0), Stanislav Danko (16/4), Martin Bednár (2/0), Martin Koscelník (19/1), Adrián Leško (3/0), Antonio Garcia Montero (4/0), Emmanuel Mensah (14/1), Jozef-Šimon Turík (10/0), Samuel Garcia Bayón (9/1), Jakub Grič (15/0) – Dominik Kunca (19/3), Pavol Bellás (1/0), Andrej Kerič (4/0), Peter Nworah (14/0), Martin Regáli (8/2), Michal Hamuľak (11/1)

 

Zdroj: denník Korzár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *