Hráči sa naučili poďakovať fanúšikom aj po prehre

Portál profutbal.sk má jednu rubriku pod názvom Klub v srdci, v ktorej spovedá verných fanúšikov klubov. Naposledy bola reč o Michalovciach.

V rubrike „Klub v srdci“ pokračuje profutbal.sk šiestym dielom. Tentoraz sa pozhováral so skalným priaznivcom klubu zo samého východu Slovenska – MFK Zemplín Michalovce – ktorý podporuje svoje mužstvo už od detstva a stál aj pri počiatku vzniku ultras skupiny „žlto-modrých“.

Vek: 37 rokov

Michalovciam fandí od: „Zemplínu fandím prakticky už od detstva, keď ma otec ako malého chlapca brával na futbal. Aktívne som v kotli asi pätnásť rokov, takpovediac od jeho vzniku.“

Prečo fandíte Michalovciam?
„Mám rád futbal, mám rád Michalovce. Každý by mal fandiť svojmu klubu, z mesta, z ktorého pochádza. A je jedno, či je to veľký a slávny klub, alebo nie.“

Prvá spomienka na klub?
„Úplne z detstva si pamätám, ako ma občas mama brávala so sebou do práce, keďže niekedy pracovala na štadióne. A ja som si mohol vychutnať tréningy A-mužstva.“

Najkrajšia spomienka na klub?
„Tých je viac. Ak by som mal vybrať niečo konkrétne, tak možno to, keď sme v rekordne krátkom čase zrekonštruovali štadión na veľmi útulný futbalový stánok. Na Slovensku je dobrým zvykom, že je všade množstvo rečí o výstavbe štadiónov, no všade to trvá, kým sa niečo pohne. No a samozrejme, nemôžem nespomenúť historický postup do najvyššej súťaže.“

Ako pravidelne chodíte na zápasy Michaloviec?
„Na domácich zápasoch a ani na výjazdoch vonku nechýbam takmer nikdy. Ak mi to práca dovolí, stále fandím MFK Zemplín z kotla.“

Mali ste chuť niekedy to zabaliť?
„Samozrejme, že sa vyskytli aj negatívne myšlienky. Hlavne po zbabraných zápasoch a najmä, keď sa na nás samotní hráči vykašľali. Vtedy sme mali sto chutí vykašľať sa na to aj my. Ale potom, keď hlavy vychladli a emócie ustúpili, veci sa vysvetlili. Ale bolo to naozaj veľmi zriedka. S hráčmi máme dobrý vzťah, dnes už aj po prehratom zápase prídu za nami a poďakujú nám za podporu. My sa ich snažíme stále povzbudzovať, aj keď sa im nedarí. Od nás nepočujú hanlivé pokriky či nadávky, ako to býva zvykom z ostatných častí štadióna.“

Prečo ste napriek tým negatívnym myšlienkam zostali verný klubovým farbám?
„Pretože mám rád futbal a MFK Zemplín.“

Ktorého hráča ste mali/máte najradšej?
„Nemám vyslovene najobľúbenejšieho hráča. Mám rád tie typy, na ktorých je vidieť, že im záleží na tíme a na fanúšikoch, a že si vážia podporu zo strany priaznivcov.“

Fandíte aj nejakému inému klubu?
„Okrem Michaloviec ešte fandím FC VSS Košice. Ešte skôr, ako vznikol nejaký ten kotol v Michalovciach na Zemplíne, tak zakladajúca časť ľudí našej ultras skupiny GS´52 chodila aktívne fandiť vtedajšiemu 1. FC Košice. Ja osobne som nevynechal skoro žiadny domáci zápas pár rokov po sebe, samozrejme, som sa zúčastnil aj množstva výjazdov. Postupom času, ako sme vytvorili náš kotol, tak tie návštevy košického tímu už neboli také časté. Jednoducho sa nedá byť na dvoch miestach naraz. Bohužiaľ, pracovné a iné povinnosti mi už nedovoľujú navštevovať zápasy FC VSS tak ako v minulosti. Nič to však nemení na tom, že oba kluby mám veľmi rád. V radoch VSS mám množstvo kamarátov, od ktorých sa nám takisto dostalo podpory vo viacerých našich zápasoch, za čo im patrí vďaka.“ 

Je podľa vás správne, že ľudia dnes fandia rôznym zahraničným klubom a nezaujímajú sa o dianie u nás doma?
„Neviem, či je to správne, to nech posúdia iní. Osobne sa mi ale vôbec nepáči, keď niekto priam fanaticky podporuje nejaký zahraničný klub – či už je to Barcelona, Real Madrid, Manchester United – kupuje si množstvo suvenírov, ktoré má na sebe ovešané od hlavy až po päty a na klub zo svojho mesta sa nejde ani len pozrieť. Vraj na taký futbal sa neoplatí chodiť. To ma vie naozaj vytočiť.“

Ktorý klub nemáte v láske?
„Strašne nesympatický mi je Slovan, nemusím ani Trnavu. Čo sa týka rivality, tak z dôb minulých je to Prešov.“

Ako sa z vášho pohľadu zmenila filozofia fandenia?
„Filozofia fandenia je podľa mňa rovnaká, no zmenil sa spôsob fandenia. V minulosti to bolo hlavne o hlasivkách, dnes sa vymýšľajú rôzne choreografie, k dispozícii je viac suvenírov, ako sú dresy či šály. No a používa sa aj pyrotechnika, ktorú však stále zakazujú. To je podľa mňa škoda. Ak sa totiž používa rozumne, určite prispieva k dobrej atmosfére na štadióne. Len páni na zväze to nechcú pochopiť.“

Boli/ste vy osobne súčasťou nejakej fanúšikovskej skupiny?
„Hru si najradšej vychutnávam z kotla. Som jedným zo zakladateľov našej ultras skupiny GS´52.“

Kým/čím sa inšpirujete pri tvorbe chorálov či chorea?
„V tomto smere sme na tom podobne, ako ostatné tábory vo svete. Väčšinou si fankluby vezmú melódiu z už existujúceho chorálu a prispôsobia si ju pre svoj klub. Rád čítam v rôznych diskusiách, ako sa fanúšikovia klubov hádajú, kto komu prevzal chorál. Pri tom každý ich preberá zo zahraničia. Česť výnimkám. Myslím si, že je to jedno, kto od koho čo prevzal, dôležitejšie je, kto skanduje hlasnejšie.“

Kto vymýšľa chorály/choreá?
„Konkrétne na to nie je nikto určený. Keď niekoho niečo napadne a ľuďom sa to páči, tak sa to ujme.“

Ako vnímate urážky medzi fanklubmi?
„Rivalita medzi fanklubmi je určite dobrá, patrí to k futbalu. Dodáva to, niekedy aj nudným zápasom, iskru. Ja vždy rád privítam na našom štadióne fanúšikov hostí. Čo sa týka nadávok a vzájomného osočovania, tak v rámci normy sa to dá akceptovať. Ale aby som celý zápas len nadával na fanúšikov súpera a nevenoval sa fandeniu svojmu klubu, tak to nie.“

Zo zahraničia poznáme dohodnuté strety fanúšikovských táborov. Deje sa niečo také aj u nás na Slovensku?
„Deje sa to aj u nás, ale vo veľmi malej miere. Ja nie som zástancom dohodnutých stretov. Príde mi to ako nejaký nový šport. Ak ide človek niekam vonku na výjazd, vždy musí počítať s tým, že nie každému padne do oka, a že sa môže niečo zomlieť. Ešte v 90. rokoch, keď som sa aktívne zúčastňoval výjazdov vtedajšieho 1. FC Košice, tak to bolo bežné, že sa vonku niečo zomlelo. Ale nikdy to nebolo dohodnuté. Teraz sme na výjazdoch len buzerovaní a napádaní SBS a políciou. Niekedy už človek fakt ani nemá chuť niekam ísť, pretože sa k človeku správajú ako k vrahovi alebo kriminálnikovi.“

Aký je divácky potenciál na Slovensku? V čom vidíte hlavné problémy, že ľudia na futbal nechodia?
„Potenciál tu určite je, ale… Dôvodov, prečo ľudia nechodia na futbal je viac. Ako hlavný problém vidím nízku kvalitu ligy, potom naše štadióny, keďže ešte stále je množstvo z nich v hroznom stave, pri čom v okolitých, dokonca aj v chudobnejších krajinách ako je naša, majú modernejšie štadióny. My sme zaspali dobu. Určite je to aj v mentalite ľudí, pretože tu ľudia nie sú naučení fandiť svojmu klubu, ale radšej sledujú v televízii nejaké zahraničné top kluby.“

Ako tieto problémy riešiť?
„Pomohlo by zmodernizovanie štadiónov a zatraktívnenie ligy. Určite by ligu pozdvihol návrat tradičných klubov ako Prešov, Košice, Nitra, Banská Bystrica či Inter do najvyššej súťaže. Aby sa vrátili slávne derby zápasy. Lebo, po pravde, koľko ľudí je zvedavých na derby medzi Senicou, Myjavou a Skalicou? Nič v zlom proti týmto tímom…“

Ako sa za tie roky, čo fandíte Michalovciam, menil klub?
„Klub sa neustále menil k lepšiemu. Veď si vezmite, že sme v prvej lige, máme pekný štadión a momentálne, na slovenské pomery, aj celkom slušné divácke návštevy.“

Ste spokojný so súčasným stavom vo vašom klube z futbalovej stránky?
„Áno.“

Ste spokojný s kontaktom klub – fanúšikovia?
„Tak to už je horšie. V minulosti, keď sme hrali druhú ligu, bolo to oveľa lepšie, ale vymenilo sa pár funkcionárov, ktorí už až taký záujem o fanúšikov nemajú. Teraz tam majú viac platiacich divákov, tak o hŕstku skalných priaznivcov stratili záujem.“

Ako sa za tie roky, čo fandíte Michalovciam, zmenil ligový futbal na Slovensku?
„Úroveň ligového futbalu klesla. Či už sa to týka kvality ligy po futbalovej stránke, a samozrejme, aj po stránke návštevnosti. V minulosti sme boli zvyknutí na návštevy okolo šesťtisíc divákov, v derby zápasoch aj viac. Teraz sa v televízii vytešujú, keď bola napríklad u nás v Michalovciach návšteva 3500 divákov. Je to hanba.“

Aký je váš fanúšikovský sen?
„Bol by som rád, ak by sa Michalovce udomácnili v prvej lige a stali by sa stabilným klubom v najvyššej súťaži.“

Zdroj: profutbal.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *