Vladimír Janočko: Nie som žiadna hviezda…

…som len jeden z michalovských hráčov. Takto sa vyjadrila zatiaľ jediná zimná posila druholigového MFK Zemplín.

Najväčšiu tohtoročnú prestupovú „bombu“ odhalil pred pár dňami druholigista z Michaloviec. Po jeseni siedmy tím našej druhej najvyššej futbalovej súťaže získal do svojich služieb 56-násobného slovenského reprezentanta Vladimíra Janočka. Tridsaťšesťročný skúsený futbalista si počas tvrdej zimnej zaberačky od trénera, bývalého spoluhráča a zároveň vynikajúceho kamaráta Alberta Rusnáka nepýtal zatiaľ žiadne úľavy.

„So súčasným michalovským koučom sme boli pred rokmi spoluhráčmi v Košiciach, takže sa dlho a veľmi dobre poznáme. Nedávno sme spolu debatovali a len tak zo žartu som sa Alberta opýtal, či nepotrebuje posilu do mužstva. On to však zobral vážne a potom som musel aj ja, tak som teraz tu,“ vysvetlil v krátkosti okolnosti svojho príchodu do druholigových Michaloviec Vladimír Janočko, ktorý síce jeden a polročnú zmluvu podpísal oficiálne až v pondelok, no s tímom už absolvoval celý uplynulý tréningový týždeň.

„Zatiaľ zvládam všetko v pohode, akurát jeden deň som mal taký ,výklusový´. Aj preto som trénera o nejaké úľavy žiadať nemusel. Čo sa týka môjho nastávajúceho pôsobenia v Michalovciach, už teraz sa na zápasy veľmi teším. Po jeseni síce strácame na lídra z Podbrezovej deväť bodov a pred nami je ešte aj ďalších päť tímov, ale v každej situácii sa snažím byť optimista. Počas kariéry som už nejaké tie tituly získal a pevne verím, že ešte nejaký sa mi podarí zaknihovať,“ veľavravne naznačil Janočko smelé plány.

Vzhľadom na to, že bývalý hráč 1. FC Košice, Škody Xanthii, Austrie Viedeň, Red Bullu Salzburg či Trenkwaldru Austria je ročník narodenia 1976, niet pochýb, že bude najstarším hráčom michalovského mužstva. „Vekovo zrejme áno, no priznám sa, že v kabíne som našiel vynikajúci kolektív, v ktorom sa vôbec necítim na 36 rokov. Možno mám tých skúseností na rozdávanie, ale nie som žiadna hviezda, som len jeden z hráčov tímu,“ pokračoval.

Vek i spomínané skúseností nahovárajú tomu, že na jar by mal nosiť na ruke kapitánsku pásku. „Tak to som s nikým vôbec neriešil. Počas kariéry som nebol nikdy kapitán a v mojom prípade to nie je ani podstatné. Hlavné je, aby sme sa na ihrisku prezentovali ako kolektív, všetci ťahali za jeden koniec povrazu a v každom zápase siahli až na dno svojich síl,“ zamyslel sa Janočko.

Najlepší futbalista najvyššej rakúskej súťaže za rok 2002, najlepší futbalista Slovenska 2003, ktorého počas kariéry viedli aj také trénerské veličiny ako Giovanni Trapattoni, Lothar Matthäus či Christoph Daum by teraz nerád svoju hráčsku kariéru bilancoval. „Ešte som nezavesil kopačky na klinec, takže na to by bolo ešte priskoro,“ dodal s úsmevom.

Zdroj: corgonliga.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *