Ako sa Jakubovi Hromadovi darí v Juventuse?

Webový portál Futbal na Východe priniesol rozhovor s bývalým hráčom MFK Zemplín, ktorému položil aj pár netradičných otázok.

Rozprávali sme sa s mladým, talentovaným hráčom turínskeho Juventusu a kapitánom slovenskej futbalovej reprezentácie do 17 rokov, Jakubom Hromadom. Rozhovor sa začal v oficiálnom duchu, no prešiel do priateľského rozhovoru, kde mňa viac ako iných novinárov (aj keď ja novinár nie som) zaujímali veci, na ktoré Kubík tak často neodpovedá. Teda nejednalo sa o klasické otrepané otázky. Viac čítajte v článku.

Kubík, s futbalom si začínal v mládežníckej akadémii KAC Košice. Ako si spomínaš na začiatky, ktorý tréner ti dal na začiatku najviac? 
„Začal som v prípravke tohto klubu na jednej zo základných škôl v Košiciach. Bola to zábava a 3-krát do týždňa som mohol dať zo seba všetok energie. Neskôr som úspešne absolvoval výber a stal som sa členom tohto klubu. V KAC-ku ma trénovalo viacero trénerov, všetci mi svojím spôsobom nejako pomohli v mojom futbalovom raste, no vždy to mal všetko pod palcom tréner a zároveň aj predseda klubu Štefan Fabián.“

Vo svojej kariére si pokračoval v MFK Zemplín Michalovce. Na ktoré zážitky v Michalovciach si spomínaš najradšej?
„Celé moje pôsobenie v Michalovciach môžem hodnotiť ako jeden veľký zážitok. Stal som sa súčasťou skvelého klubu, kolektívu, ľudí, trénera a každý deň na Zemplíne bol úžasný. Veľmi rád si spomeniem na niektoré vydarené zápasy či na Slovane, v Žiline, Ružomberku alebo domáca šnúra víťazstiev na jar tohto roka. Takisto bolo pre mňa výnimočným zážitkom obliecť si dres A-mužstva v poslednom ligovom zápase sezóny proti Dolnému Kubínu.“

Momentálne máš platnú zmluvu s veľkým Juventusom Turín. Vedel by si s odstupom času popísať pocity a ako si to všetko vnímal, keď ťa oslovili skauti z Juventusu?
„Už prešiel rok, odkedy som sa dozvedel o záujme zo strany Juventusu, ale ešte stále niekedy tomu neverím. Bol to neopísateľný pocit, vnímal som, že zrejme nastáva čas odchodu zo Slovenska a z domova, no momentálne si to veľmi užívam a teším sa, že po piatich mesiacoch strávim vianočné sviatky s rodinou a najbližšími.“

Nechcem sa pýtať to, na čo si už možno odpovedal desiatkam novinárov, nakoniec, ja nie som novinár profesionál. Chcem, aby sme písali aj o žartovných veciach. Skús sa zamyslieť a napíš nejakú mega žartovnú situáciu, ktorú si zažil v Juventuse.
„To je veľmi čerstvé. Na predzápasovej večeri v hoteli v Empoli sa jednému zo spoluhráčov nepáčilo, ako je časť jeho bifteku neprepečená, a tak po krátkom prežutí kúsok mäsa vrátil na tanier. Spolusediaci bol rozhodne veľmi lačný, avšak nevšimol si, v akom stave mäso bolo, a tak sa ho opýtal, či si ho môže zobrať. S úsmevom na tvári mu odpovedal pozitívne a potom to prišlo…“

Aké je tvoje obľúbené číslo dresu? V Juventuse nosíš 4, v reprezentácii 10? Podľa čoho si si čísla vyberal a prečo práve 4 a 10?
„Od malička som bol priklonený k číslu 10, a vždy, ak bola možnosť, tak som bol rád, že si môžem obliecť dres práve s desiatkou. V reprezentácii som si od prvého momentu vybral toto číslo a nikto nenamietal. V Juventuse si vyberať čísla nemôžme, tie určuje naša pozícia. Ja hrám na poste defenzívneho záložníka, ktorý má vždy číslo 4.“

Ty a taliančina. Boli už nejaké skomoleniny, kedy si povedal niečo úplne iné ako si chcel a vzniklo z toho nedorozumenie?
„Samozrejme, zo začiatku to bolo pre mňa náročnejšie, ale našťastie som sa nestal tvorcom žiadneho trapasu a myslím, že už by som sa ani nemal, pretože s taliančinou som sa po čase veľmi skamarátil.“

Na záver prezraď čitateľom, čo by si rád našiel pod vianočným stromčekom?
„Tento rok je pre mňa trošku odlišný a po prvýkrát nemám žiadne želanie. Poteším sa každému darčeku, no najväčším darčekom pre mňa bude byť pár dní v kruhu rodiny.“

Zdroj: futbal-vychod.eu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *