Spomínali na našich odchovancov

Pamiatku Miroslava Topoľančina a Marcela Demka si uctili spomienkovým zápasom, ktorý v budúcnosti nadobudne charakter turnaja. Kamaráti na nich nezabudli. V sobotu sa uskutočnil nultý ročník Memoriálu Miroslava Topoľančina a Marcela Demka v halovom futbale. Po ňom sa všetci zúčastnení presunuli na michalovský cintorín, kde na hroboch svojich nebohých kamarátov zapálili sviečky.

Bratia – kapitáni

Je symbolické, že memoriál, ktorý sa konal v hale gymnázia Pavla Horova, končil presne v čase, keď na neďalekom futbalovom štadióne ich materský MFK Zemplín spečatil víťazstvo 3:0 nad Púchovom. Aktérmi memoriálu boli kamaráti M. Topoľančina a M. Demka, hráčov si do svojich mužstiev vyberali kapitáni, ich bratia – Michal Demko a Lukáš Topoľančin. Ako to už pri takýchto akciách chodí, zápas skončil priateľskou remízou 6:6 a potom sa už mohlo spomínať.

Ako dvojčatá

Aj keď boli výzorovo odlišní, boli ako dvojčatá. Mali podobné prezývky, Topoľančina volali podľa jeho futbalového vzoru „Deco“, Demka odvodene od jeho priezviska „Demo“. Obaja futbalisti boli odchovancami michalovského MFK Zemplín, obaja boli ľaváci, obaja naposledy hrávali za vtedy štvrtoligové Topoľany a oboch si smrť našla za volantom auta. Marcel Demko zahynul 18. januára 2006 na ceste medzi Voľou a Strážskym, Miroslav Topoľančin 25.11.2007 medzi mestečkami Evesham a Reditch v strednom Anglicku. Vďaka svojim priateľom však aspoň v spomienkach žijú stále. 

Zdroj: KORZÁR

My sme sa rozhodli, že sa tejto téme povenujeme ešte intenzívnejšie, keďže obaja nebohí futbalisti vyrástli v našich radoch a teda patria do veľkej rodiny MFK Zemplín.

Marcel Demko prišiel do michalovských štruktúr ako dorastenec, vyrastal s hráčmi ako Milan Capík či Zdeno Marjov. Po skončení dorasteneckého veku odišiel do neďalekých Topolian, kde hral desať sezón. Iróniou osudu je, že ročník 2005/2006 bol pre Topoľany jeho najúspešnejší. Žiaľ odohral za ne iba polovicu sezóny. Jeho sľubnú kariéru, ktorá sa už tešila na vyššiu súťaž, preťala nečakaná smrť. Je symbolické, že Topoľany tento ročník zavŕšili historickým postupom do tretej ligy a ešte krajšie bolo, že po rozhodujúcom víťazstve v poslednom kole na ihrisku Lastomíra (2:4) mužstvo okamžite išlo na michalovský cintorín „oznámiť“ Marcelovi, že to dokázalo a že to venuje práve jemu.

V drese seniorského družstva sa môžete viac pamätať na Miroslava Topoľančina. Ten prišiel do Michaloviec až ako mladší dorastenec, ale okamžite ohúril. Jeho tvrdá ľavačka, rýchle výpady po krídlach ho okamžite katapultovali do základnej zostavy vtedajšieho prvoligistu. Bolo to v sezóne 1996/1997. Jeho spoluhráčmi vtedy bol aj Igor Žofčák či Miloš Adam. Potom plynule prešiel aj do staršieho dorastu a neskôr aj do A-mužstva. V sezóne 2000/2001 zamieril do českého Karlštejna, odkiaľ sa vrátil do MFK Zemplín, v drese ktorého nastupoval v sezónach 2001/2002 , 2002/2003 i 2003/2004. Hrával aj za Palín a Topoľany, odkiaľ v roku 2005 odišiel do Anglicka. Nám sa podarilo získať údaje z prípravného zápasu, ktorý bol jeho posledný v michalovskom drese. Rozlúčil sa dvojgólovou porciou do siete Sobraniec.

Príprava, 10. 1. 2004:

Michalovce Sobrance 5:0 (0:0)

Góly: Topoľančin 2, Geroč, Suslo, Pavlulík (11 m).

ŠK ZEMPLÍN: Belan – M. Adam, Horvat, Nemčík, Semanco –  Ruskovský, Marcin, Gajdoščík, A. Devečka – Frajkor, Tóth. Druhý polčas: Belan – Kiršner, Dargaj, Ovák, Golovačko – Pavlulík, Žarnay, D. Vasiľ, Suslo – TOPOĽANČIN Geroč.

Zo súčasného kádra teda s Miroslavom Topoľančinom ešte hrávali Pavol Ruskovský a Ján Marcin. Oboch sme sa opýtali, ako si naňho spomínajú. „Bol to výborný kamarát. Bývali sme na jednom sídlisku a tak sme spoločne chodievali na tréningy. Hrávali sme spolu aj malý futbal a boli sme v kontakte aj po jeho odchode do Anglicka. Keď som sa dozvedel, že zomrel, bola to veľká rana. Spoločne s Ľubom Uhľárom, ktorý bol tiež jeho veľký kamarát, sme to nedokázali pochopiť. A spomínam si aj na Marcela Demka, tiež to bol veľmi dobrý chlapec. Škoda, že už nie sú medzi nami,“ povedal Paľo Ruskovský. Podobné spomienky sa vynárajú aj Jánovi Marcinovi. „Je mi veľmi ľúto, že už nežijú. Boli sme kamaráti a škoda, že zomreli príliš skoro. Je pekné, že si na nich ich kamaráti spomenuli.“

O Miroslavovi Topoľančinovi počas jeho pôsobenia v českom Karlštejne si môžete prečítať tu, o predčasnom skone Marcela Demka si môžete prečítať tutu.

Pripravili sme pre vás opäť špeciálnu fotogalériu, v ktorej sme pre vás pripravili zábery oboch futbalistov počas aktívnej kariéry. Takisto snímku na článok, v ktorom sa píše o tragickom skone Miroslava Topoľančina. Nechýba zápis z posledného stretnutia Marcela Demka, v ktorom sa Topoľany predstavili na ihrisku Lokomotívy Košice. A taktiež fotky zo sobotňajšej návštevy michalovského cintorína účastníkmi memoriálu.  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *